svetielka

citaj z jej pohladu
urcite sa nezmylis
ked jej lesklu tvar
v odraze lucov uvidis

iskierky svetla
nadheru vytvaraju
dorazne potokmi
jej dlane zalievaju

bieluckym hodvabom
pokryvas ju samu
utieras bolest, kvapky
ktore neskrasluju

je Jeden, len On
co dviha jej hlavu
do dlani privinie
nenecha samu

svetelne iskierky
kvapky rosy
kdeze si, moje
vzdavam sa

"kto si?"