preslo viac ako 2 mesiace ... bolo to skutocne tazke obdobie a neskoncilo. myslim, ze to je lekcia ako hrom.
zacalo to uplne nevinne. Boh mi ukazoval veci, ktore ma v plane na mne zmenit. sebectvo, vlastnu snahu o ziskanie Jeho priazne atd. potom som sa Ho pytala, co mam robit. ale .... Boh mi neodpovedal, neodpovedal a pre mna to bolo tazke. prestala som citat Bibliu, postupne som sa prestala modlit a ostali mi len modlitby v jazykoch. netrvalo dlho a prestali aj tie. a co v takom case? povedala som si ... no nic, budem sama sebou. aj som bola.
ver, ci never, z mojej strany som zanevrela na Boha. nechcela som o nom ani len pocut. na zhromka som chodila len zo zvyku, na skupinky tiez. ziadne slovo z Biblie ma neoslovovalo. ziadna rada cloveka ma nepohynala vpred. prave naopak. zacala som si poriadne nadavat. samozrejme v ramci mojich hranic bez vulgarizmov. pomaly som prestala komunikovat s ludmi, prestala som si s nimi pisat, prestala som reagovat na otazku "ako sa mas?" a ... proste ... bolo to neskutocne tazke. psychicky zvlast.
po case bola som nervozna cim dalej, tym viac. Boh mi dal asi po mesiaci poznat, ze existuje. po asi dalsich dvoch tyzdnoch som uz zacala vnimat, ze ma miluje a ze pred Nim neuteciem. neviem to opisat, ale bolo to take silne a stale je. jednoducho je stale so mnou, aj ked ja si myslim, ze moje odmietnutie muselo vyposobit aj Jeho odmietnutie. ale nestalo sa tak. jednoducho ... ma ma neustale rad.
postupne som si vsimla, ze mi zacinal chybat. moje srdce tuzilo po Nom. nechcela som byt prilis s ludmi, ale s Nim ano! najhorsie vsak bolo, ze som sa k Nemu nevedela nijako dostat. modlitby nehrozili, Biblia ani tolko. no ale boj o moje srdce neskoncil. bolo to tazke. chcela som komunikovat s ludmi, ale moje usta sa otvorit nemohli. s Bohom to bolo este tazsie. nedokazala som sa modlit veeeeeelmi dlho.
jeden brasko ma poprosil, aby som sa modlila za jeho situaciu, aj napriek tomu, ze vedel ako som na tom. zvlastne. vtedy som to dokazala pren urobit a Boh to s nim vyriesil uplne super. je to fakt zazrak. postupne mi zacal Boh chybat viac a viac. ale pred asi tyzdnom aj nejaka ta modlitba bola vypovedana. viac nedokazem urobit ...
ale Boh to so mnou nevzdal. skutocne to nevzdal. On ma miluje napriek vsetkemu, co robim, nerobim. modlim sa? nie stale, ale vnimam to, ze ON po mne tuzi viac a viac. citam Bibliu? vobec, ale viem, ze aj napriek tomu ma nepusti a stara sa o mna. je to tazke? ano je. zacala som komunikovat aj s ludmi, ale telefonaty zatial nezvladam. no nevzdavam sa.
co z toho plynie? Boh neustale BOJUJE O MOJE SRDCE!!! a verim, ze to ma v plane robit so srdcom tych, co uveria v Neho.
