odchody

cirkev plna hniloby a smradu. nesiri vonu Bohu lubeznu, lez mnoho smutku, sklamani a odchodov. za krasnymi slovami je casto bolest a plac. nevsimajuc si navokol tych, o ktorych sa priam kazdy zakopava, nevsimajuc si ludske srdcia bratov a sestier. do popredia sa dostava praca na Bozej vinici, ale skor vytvaranie krestanskeho kompostu. ludia tuziaci po laske, objati, rozhovore, zaujme su odkazani len na uprimny vztah s Bohom. z pohladu cloveka su osameli, nechraneni a vycleneni z krestanskeho vplyvu? ale co je tym vplyvom? praca? Jezis vobec nezaposobil len tym, co robil. nestrhal sa, ale zaujimalo ho ludske srdce. kde je to aj teraz viditelne?

odkazom tejto skutocnosti je, ze mnohi odchadzaju sklamani z cirkvi. nepochopeni, odmietnuti, zavrhnuti. viac nedokazu zniest ako nesu. ano, je to ich chyba, lebo sa neozvu, nezacnu hulakat na cele zhromazdenie "je mi zle, pomozte mi!" nehovoria o tom a je to vsetko ich chyba. naozaj?

jedna aj Boh s nami takymto sposobom? pochybujem. nie je nasilnik, ale tuzi po blizkosti. a Jeho vztah k nam ma odrazat Jeho slavu. avsak praca, povinnosti casto-krat zaslepia pred skutocnym Bozim volanim. myslim, ze keby krestania neboli zahladeni tak velmi do svojich povolani, zodpovednosti, do budovania vlastneho ega, boli by pozastaveni jemnym hlasom Ducha Svateho, ktory povie "STOP! Zastav sa! Je tu niekto, kto ta potrebuje viac."

naozaj? je to tak? preco mnohi odchzadzaju? nadostavaju horsie rany od spolubojovnikov ako od nepriatela? nehadzu si sami pod nohy polena?

zamyslam sa ...

nevidim armadu stojacu v dierach hradieb, lez armadu skryvajucu sa poza hradby :(

vstan Bozie vojsko! a buduj armadu! nezi samo! pozastav sa! a pomoz tym, ktori slabnu po tvojej pravici i lavici.