Oslava

Nedela, den oddychu, den odpoocinku, den Bozi, den ... v nasej rodine aj den oslav, ked je na to prilezitost. A teraz veru bola.

Rano som nemusela skoro vstavat, co ma nesmierne tesilo. Cestou do Kosic som si kupila ruksak na notebook, comu som sa potesila. Opat som si urobila radost :) Uvidime ako bude sluzit :) Verim, ze Pan sa postara a svoju sluzbu splni znamenite (samozrejme ten vak).

Prichod a aj cela oslava bola uplne super. Malokedy som mala z toho takyto dojem, ale nieslo sa to v pokojnej atmosfere. Chodila som kocikovat Kikusiatko, hoci ma pri tom vyrusili, lebo som musela ist jest. Chcela som sa stretnut s jednym bracekom, ale spociatku to nevyslo. Vyuzila som druhu sancu kocikovania a bingoooooo.

Pokec s braskom bol fajn. Videla som ho asi po 2 mesiacoch, mozno aj viac, tak som sa mu velmi tesila :) Bolo to predsa ine ako s rodinkou. Ked sme sli k jedalni, tak pozeram, ze vonku je skoro cela oslavujuca rodinka. Nechapala som. Teda ani oni... s kym som to bola (a urcite si mysleli svoje podla pohladov). Ale neunikli sme tomu. Ved sme sli k nim. Totiz... niekto sa snazil vylamat auto mojmu bratovi (pokrvnemu). Ale nepodarilo sa im to. Slava Panovi!!!! Len ziaden zamok nebol funkcny. Asi po 5 minutach sa predsa len podarilo otvorit jedne dvere... a policajti atd. Bola som vdacna Panovi, ze to tak dopadlo.

Akurat z celeho dna som bola smutna z toho, ze som zase postrehla, ze u nas sa aj nadalej praktizuje zariekavanie, "krizikovanie" na celo a dalsie poverove praktiky. Lamala som tie puta modlitbou a Pan mi dal svoj pokoj.

Teraz viem, ze mojou ulohou je postavit sa voci tymto praktikam a zit s Bohom a nechavat Mu priestor, aby si ma pouzival nie len pri meste ako takom, priateloch... ale hlavne pri domacich viery. Verim, ze Pan sa oslavi.