Zmiesanina smutku a radosti

... priznacny nazov? Ani nie. Povedala by som, ze pre mna je to celkom normalne, alebo ani nie normalne, ale skor charakteristicke :) Ale zase... musim povedat, ze Pan mi dava teraz do srdca taku trochu inu radost, ktoru slovami neviem popisat, ale moje srdce je ovela pokojnejsie :)

Rano som sa zobudila s dokonale zlepenymi ocami. Nie a nie ich otvorit. Az kym sa mi to nepodarilo, tak som lezala v posteli :) Pravdupovediac, dalo sa :) Uplne v pohode, ved praca zacinala az niekedy okolo 9.30. Dokonca aj mysel bola akosi zlepena. Vyberala som si saty zo skrine a vobec som si nevsimla tu flasu vody, ktoru som postavila priamo pred nu. To ze sa z nej vyliala voda som si vsimla snad az o 10 minut. Bola som vsak prekvapena, ze preco ta flasa lezi na zemi a nestoji, ved je v nej voda. Az potom som si uvedomila, ze ta voda sa zrejme vyliala.. a fakt :) Aspon som umyla koberec, no nie?
Malo to aj svoje kladne stranky. Kikusiatko spalo velmi dlho a ked sa zobudilo, tak som bola este doma a mohli sme sa trochu pohrat :)
Rano som si citala o mudrosti (samozrejme v Prisloviach) a normalne ma to povzbudilo. Clovece!!! Vnutro sa sice potesit nechcelo, ale nemalo na vyber :))

V skole bolo po vikende celkom fajn. Taky klud, pokoj. Az na to, co sa zacalo diat po obede. 16 chlapov "na krku", ktorych som nevedela usadit, zadat im ulohy, no proste... chaos :) Ale snazila som sa... veeeeelmi :) Nakoniec bol taky uzasny klud ako nikdy :) Pracovali na testoch a ja s nimi :) Blizil sa koniec pracovnej doby a v tom case sa spustila lavina prosieb, zhladavania atd. Behala som po skole (nie ako ucitel, kludne, po jednom schodiku, elegantne .... ale ako ja :) plna elanu a este aj sil). Ked som vsak uz treti krat bezala hore schodmi, tak som sa zamyslela, ze ako asi na mna pozeraju ziaci, ked je ich plna chodba a ja pomedzi nich kluckujem :) Hlavna vec, ze ja ich upozornujem, aby nelietali :) Ale zatial ma to nikdy nezastavilo v mojom "behu". Po dva schody smerom dole i hore :)

Uz len doucko ma doma cakalo, sice nie velmi ochotne som sa nan tesila, ale prebiehalo uplne krasne :) az som sa cudovala. taky pokoj. len ma trochu stvalo, ze nemozem byt s kikusiatkom.

Vecer som sa stihla pohadat s mojim bracekom. Asi si mysli, ze ho nemam rada, ale uvedomila som si, ze kazde dieta ma dovod na pochvalu, aj ked sa mu nedari v skole, aj ked je technicke drevo... a to mi v jeho vychove chyba. Nedalo mi to, povedala som mu to. .. a nastval sa :( Asi uz nebudem nijako radit, lebo stale sa pohadame. Uz mi to mohlo dojst skor, no nie? Ale ja ho mam skutocne rada :) a zalezi mi na nom viac ako sa zda :)

Teda skor veselo - smutna nalada ma zatial neopusta, ale uz by som to mohla zlozit k Panovi na kriz.. On vie najlepsie, ako s tym pohnut :)

Huraaaaaaaaaaa, dnes som dopisala este viac ako hodinu pred polnocou!!! Zazrak!!!