Zmiesanina dni v nitre

utorok:
uponahlany den... vlastne... ani neviem, co som tolko robila, ze som nestihla ani blog. jaaaaaaj no uz mam to :) so synovcom som sa delila o notebook. on na jednej polovici pozeral futbal a ja som na druhej polovici monitora mohla max. chatovat :) odisli dost neskoro a ja som sa dokonca musela balit do nitry :) aj to som bola dlho hore, vlastne... ani som poriadne nespala.. ale to bolo uz po polnoci, tak to bol iny den :) a konkretne...

streda:
noc bola hrozna, skutocne... nemohla som zaspat... dovod prosty.. spomienky na detstvo. Pan ma zacina prevadzat roznymi obdobiami zivota. uz som presla predskolsky vek, a teraz mam cca 9 rokov. uff, mam dojem, ze som hrozna, spinava, necista... cestovala som do nitry ako pedagogicky dozor ziakovi, ktory siel na celostatne kolo olympiady z programovania. cesta bola fajn, len dlha.

v halieri sme si s marcelom (ziakom) dali kapustnicu. bola dobre kysla :) a vela sme sa rozpravali.

pocas toho som poslala SMS o tom, co prezivam. myslela som, ze nikdy to neuzrie svetlo sveta.
Boh sa postaral, ze sa mi ozvala ivka, bratislavcanka, ktora vsetko organizovala a prisla po nas na stanicu :) supeeer! ved poriadne lialo... a rieky na strede a zapade slovenska boli dost vysoko.

ubytovanie... hrozne! nechapem ako v tom intraku niekto vydrzi niekolko rokov. to ale musim povedat, ze ja som oproti deckam mala SUPER izbu. sprcha bola len skrutena na umyvadle, tzn. vosla som do umyvarky a hned som bola v sprche. este ze som bola na izbe cely cas sama. inak.. dost tam zapachalo... okno som nemala, len jedne balkonove dvere, z ktoreho som mala pohlad na dvor plneho polamaneho nabytku a hned vedla kose (jedina vyhoda, nemusela som vela chodit za kosom)...

nasli sme s ivkou cukraren niekde v centre na cokoladu, zmrzku a ona aj na cajicek :) bolo fajn, vela sme sa rozpravali a zistila som, ze je to jedna z mala nekrestanov, s ktorym sa viem pekne rozpravat :) a celkom osobne :) som vdacna za nu :) je sice o 4-5 rokov starsia, ale je to super. mame ist spolu na matterhorn, wau! som zvedava, ci mi to vyjde...

vecer som citala "uchvatnu" plakala som ako male dieta, velmi, velmi... Boh sa ma dotykal a ja mozem spoznavat skutocne samu seba... ufff, no poviem vam, nie je to teda niekedy velka slast!

stvrtok:
sutaz prebieha. ja mam volno. idem na internet. len na chvilku. zastupkyna mi poslala mail. neviem sa dostat na server. volam kolegyni. ziadam zavesit opraveny subor na server. telefonat. vola kolega. zastupa sili. chce fotky. bezim po notebook. upravujem fotky. posielam. mailik. to z detstva je vraj v pohode. je to ciste, ja som cista. uff, to som si vydychla.. ale zatial to neprijimam do srdca. obed. vylet do topolcianok. zamok - nic moc. zahrada - krasa :) hlavne stromy. smer nitra. idem si kupit kostym. smola, zase nic na mna. som tucna. musim chudnut. mitko s nadkou maju dcerku! huraaaa! mensi nakup detskeho oblecenia. vecera. vybavovanie telocvicne. opat uz spominana cukraren. dobry rozhovor. dobra cokolada. mnam. izba. telefonat. idem na metterhorn. uchvatna. spanok.

piatok:

este jeden den volna. huraaaa!!! ale co budem robit? doobedu opat do cukrarne, ale do inej. kupila som cosi pre malu misku, pri nakupovani som mala veeeeelku radost. moje srdce bolo velmi potesene :) dufam, ze nitrianka posta funguje dobre a balik sa nestrati!

poobede sme sa vydali na nitrianky hrad. sice... neviem preco hrad, skor mi to pripominalo vacsi kostol. cesta bola fajn. hore sme si vyslapali. ked sme boli v kostole, tak padalo, super, vsetko nacasovane. dole sme sa zviezli na novom nitrianskom vlaciku. zastavili sme pri dieceznej kniznici a vlacik odisiel. ale bolo tam kraaaaasne, uplne super! opat ked sme vysli z kniznice sme prisli na to, ze prsalo. dole, este sme v meste neboli, nas chytil kamenec! ziadna budova so strieskou nebola po blizku, ale co uz... dobehli sme k nejakej a ked menej prsalo, isli sme do baru.

blizil sa cas stretnutia s .martin.om no... zaujimavy clovek, to hej :) ale pozval ma na cokoladu (nebola taka dobra ako v tej prvej cukrarni, ale on za to nemoze, bol velmi mily), isli sme spolu do drogerky a nafotit stromy.

blizil sa vecer a recepcia... hrozne, neznasam take oficiality. ujo "or" ma nastval, lebo pri veceri pozyval nejakych ludi na recepciu a len tak dodal "o osmej bude recepcia a pani profesorka mi bude pomahat obsluhovat". srdci nastala vzbura: "ved si sa ma ani neopytal!!!" nie som male dieta a uz vobec nie ziadna sluzka na rozkaz! normalne ma to ponizilo pred ludmi, ktorym to povedal. ponizit sa mu ma podarilo viac-krat. stvalo ma to, ale pssssssst, srdiecko sa musi ukludnit a odpustit! moment... modlitba za odpustenie :) uz je to OK, Boh je uzasny!!! vecer opat bola na rade uchvatna :)

sobota:

ranajky, vyhlasenie vysledkov, hadka s panom "or", rozlucenie a pesobus na zastavku. v pohode sme tam dorazili. urobila som chaos v jednom autobuse. nastupila som s marcelom do zleho... a uz mi dal aj listok. ja som obratila a odisla na spravne nastupiste. chuda sofer, ale kto mal vediet, ze v jednom case pojdu 2 autobusy do KE. len ten, v ktorom som nechala v sty/ichu sofera siel o 2 hodiny dlhsie... tak to teda NIE! neznasam autobusy na dlhe trate, ale ked ta nitra je tak zle umiestnena :)

cesta bola opat dlha, ale co uz! prijimam cistotu do srdca a posuvam do veku 13 rokov. vek velkych zmien v skole, doma, v mojom srdci i vo mne, ci skor na mne navonok. potrebujem vnutorne uzdravenie, vnimam to viac a viac. pol cesty som preplakala aj ked som citala "uchvatnu". v sme dokonca stihli aj pripoj do MI a dokonca som aj stihla spevokol.

ked som dosla domov... spust. radiator mi tiekol v izbe a nik si nevsimol pretekajucu flasu. mokry koberec, hroza! dalej zvednute kvety v mojej izbe nik nevyhodil... keby to urobil, aspon by som si nic nevsimla a neplakala by som (dovod radsej neuvadzam)... a nerobila by som s nervami to upratovanie... Boze, odpust mi, prosim... a vezmi hnev! vdaka Ti!

cely den bol s vedomim silnej tuzby po objati, po fyzickej blizkosti milujuceho cloviecika... ale... mam aspon Boha... vlastne... mam BOHA. co viac mozem chciet?

nedela:

zopar nezhod s mamkou hned na rano... zatazkavacia skuska. laska, trpezlivost... ucim sa tomu hlavne s rodinnymi prislusnikmi.

tuzila som s niekym byt, ale nik, kto nema deti a rodinu nebol naporudzi... skoda. to su vlastne len 2 osobky, ktore prichadzaju do uvahy. vybrala som sa sama na bicykel. aj ked zacalo prsat. asi pol hodinku som sa bicyklovala po dazdi. nebolo vidno, ze placem. Boh plakal so mnou. som Mu za to vdacna. potom ale zacala burka, tak som isla radsej domov, ved by aj vetrovka mozno premokla.

moje srdiecko sa ukludnilo a konecne vnima lasku. taku velku lasku, Boha. je to sice bez pocitov, ale je pokojnejsie. po dlhsom case som uz v sebe necitila extra vnutorny nepokoj. viem, ze Boh ma lubi... dal mi to najavo aj svojimi kvietkami, snezienkami a bledulami v nasej mini skalke. aj ja som jeho kvietok, o ktory sa On poctivo stara, aj ked to nie je stale tak ako by som ja chcela, ale aspon ze On vie, preco je to tak.