Zmiesanina smutku a radosti

... priznacny nazov? Ani nie. Povedala by som, ze pre mna je to celkom normalne, alebo ani nie normalne, ale skor charakteristicke :) Ale zase... musim povedat, ze Pan mi dava teraz do srdca taku trochu inu radost, ktoru slovami neviem popisat, ale moje srdce je ovela pokojnejsie :)

Rano som sa zobudila s dokonale zlepenymi ocami. Nie a nie ich otvorit. Az kym sa mi to nepodarilo, tak som lezala v posteli :) Pravdupovediac, dalo sa :) Uplne v pohode, ved praca zacinala az niekedy okolo 9.30. Dokonca aj mysel bola akosi zlepena. Vyberala som si saty zo skrine a vobec som si nevsimla tu flasu vody, ktoru som postavila priamo pred nu. To ze sa z nej vyliala voda som si vsimla snad az o 10 minut. Bola som vsak prekvapena, ze preco ta flasa lezi na zemi a nestoji, ved je v nej voda. Az potom som si uvedomila, ze ta voda sa zrejme vyliala.. a fakt :) Aspon som umyla koberec, no nie?
Malo to aj svoje kladne stranky. Kikusiatko spalo velmi dlho a ked sa zobudilo, tak som bola este doma a mohli sme sa trochu pohrat :)
Rano som si citala o mudrosti (samozrejme v Prisloviach) a normalne ma to povzbudilo. Clovece!!! Vnutro sa sice potesit nechcelo, ale nemalo na vyber :))

V skole bolo po vikende celkom fajn. Taky klud, pokoj. Az na to, co sa zacalo diat po obede. 16 chlapov "na krku", ktorych som nevedela usadit, zadat im ulohy, no proste... chaos :) Ale snazila som sa... veeeeelmi :) Nakoniec bol taky uzasny klud ako nikdy :) Pracovali na testoch a ja s nimi :) Blizil sa koniec pracovnej doby a v tom case sa spustila lavina prosieb, zhladavania atd. Behala som po skole (nie ako ucitel, kludne, po jednom schodiku, elegantne .... ale ako ja :) plna elanu a este aj sil). Ked som vsak uz treti krat bezala hore schodmi, tak som sa zamyslela, ze ako asi na mna pozeraju ziaci, ked je ich plna chodba a ja pomedzi nich kluckujem :) Hlavna vec, ze ja ich upozornujem, aby nelietali :) Ale zatial ma to nikdy nezastavilo v mojom "behu". Po dva schody smerom dole i hore :)

Uz len doucko ma doma cakalo, sice nie velmi ochotne som sa nan tesila, ale prebiehalo uplne krasne :) az som sa cudovala. taky pokoj. len ma trochu stvalo, ze nemozem byt s kikusiatkom.

Vecer som sa stihla pohadat s mojim bracekom. Asi si mysli, ze ho nemam rada, ale uvedomila som si, ze kazde dieta ma dovod na pochvalu, aj ked sa mu nedari v skole, aj ked je technicke drevo... a to mi v jeho vychove chyba. Nedalo mi to, povedala som mu to. .. a nastval sa :( Asi uz nebudem nijako radit, lebo stale sa pohadame. Uz mi to mohlo dojst skor, no nie? Ale ja ho mam skutocne rada :) a zalezi mi na nom viac ako sa zda :)

Teda skor veselo - smutna nalada ma zatial neopusta, ale uz by som to mohla zlozit k Panovi na kriz.. On vie najlepsie, ako s tym pohnut :)

Huraaaaaaaaaaa, dnes som dopisala este viac ako hodinu pred polnocou!!! Zazrak!!!

Oslava

Nedela, den oddychu, den odpoocinku, den Bozi, den ... v nasej rodine aj den oslav, ked je na to prilezitost. A teraz veru bola.

Rano som nemusela skoro vstavat, co ma nesmierne tesilo. Cestou do Kosic som si kupila ruksak na notebook, comu som sa potesila. Opat som si urobila radost :) Uvidime ako bude sluzit :) Verim, ze Pan sa postara a svoju sluzbu splni znamenite (samozrejme ten vak).

Prichod a aj cela oslava bola uplne super. Malokedy som mala z toho takyto dojem, ale nieslo sa to v pokojnej atmosfere. Chodila som kocikovat Kikusiatko, hoci ma pri tom vyrusili, lebo som musela ist jest. Chcela som sa stretnut s jednym bracekom, ale spociatku to nevyslo. Vyuzila som druhu sancu kocikovania a bingoooooo.

Pokec s braskom bol fajn. Videla som ho asi po 2 mesiacoch, mozno aj viac, tak som sa mu velmi tesila :) Bolo to predsa ine ako s rodinkou. Ked sme sli k jedalni, tak pozeram, ze vonku je skoro cela oslavujuca rodinka. Nechapala som. Teda ani oni... s kym som to bola (a urcite si mysleli svoje podla pohladov). Ale neunikli sme tomu. Ved sme sli k nim. Totiz... niekto sa snazil vylamat auto mojmu bratovi (pokrvnemu). Ale nepodarilo sa im to. Slava Panovi!!!! Len ziaden zamok nebol funkcny. Asi po 5 minutach sa predsa len podarilo otvorit jedne dvere... a policajti atd. Bola som vdacna Panovi, ze to tak dopadlo.

Akurat z celeho dna som bola smutna z toho, ze som zase postrehla, ze u nas sa aj nadalej praktizuje zariekavanie, "krizikovanie" na celo a dalsie poverove praktiky. Lamala som tie puta modlitbou a Pan mi dal svoj pokoj.

Teraz viem, ze mojou ulohou je postavit sa voci tymto praktikam a zit s Bohom a nechavat Mu priestor, aby si ma pouzival nie len pri meste ako takom, priateloch... ale hlavne pri domacich viery. Verim, ze Pan sa oslavi.

Velke upratovanie

Ked som sa dnes rano zobudila, asi po 15 minutach uz drnci telefon. Teta chcela hovorit s mojou babkou. Ale zistila som, ze jej izba je prazdna, co znamena, ze odcestovala. No super! Konecne sama v sobotu! A mozem nerusene upratovat.

3 vyprate "behune", v troch izbach umyte okna, a inak poriadok celeho prizemia ma celkom potesil. Dobre sa mi upratovalo az do casu, ked nedosli rodicia. Mamka mi trochu zacala hovorit do prace, co ja samozrejme neznasam. Ked som jej pripomenula, ze ani ona to nema rada, tak uz bola ticho. Huraaa.

Po dobre vykonanej praci som sla na nacvik programu na Velku noc do kostola. Sice som meskala, ale vlastne... ani som nemeskala. Nik tam totiz nebol. A ani mi nik nedal vediet :( Zrazu sa dovalilo jedno auto a ja nadsena, ze konecne moze nacvik zacat. Ale na moje pocudovanie a na ich este vacsie... nik nemal kluce od kostola, nik nevedel, co sa vlastne ma cvicit a oni aspon tusili, kde su zodpovedni za ten nacvik. Bolo nam to ale nic platne, tak sme sa rozisli. Trochu treningu na bicykli nezaskodilo.

Uff, meni sa cas a ja musim ist spat, aby som rano nebola otapena :) Sice, pri mojom spanku... ta jedna hodina velmi nezavazi, no nie?

Preco zacinam blogovat?

... sama seba sa pytam ... a neviem ani presne odpovedat. Tuzim dat na "papier" to, co mam v srdci, to co sa udeje, to co vnimam? Mozno. Zaroven mi to ponuka vam dat v skratke pohlad na moj zivot, tak prosim, mozete nakuknut.

Dnes som konecne nie len pochopila, ale aj prijala to, ze Boh ma ine plany ako my. Keby sa ma niekto spytal, ci budem niekedy v buducnosti sluzit ludom rozhovorom a modlitbou ohladom povier, "duchov" a podobnych veci, tak by som povedala isto iste: "NIE". Ale dnes som si uvedomila, ze ma Boh postavil do tej sluzby, tu a teraz.

Dostala som sa k tomu velmi zaujimavo. Mladez mala byt o ucenikoch a bola o poverach a duchovnom svete. Uplne sa to zmenilo v priebehu niekolkych minut. Necakany zvrat mi poukazal predsa len na jednu zakladnu pravdu. Boh ma plan s tymito ludmi v mojom okoli prave tak ako so mnou. On chce, aby Jeho lud bol uzdraveny a oslobodeny z put, ktore dal diabol. Teraz je tu cas, aby som vyzbrojena zaujala poziciu, do ktorej ma dava a doverovala Mu viac ako nejakemu strachu vo mne.