v meste hic, v praci hic, doma hic

tak teda? to bol dnes den ... ach ... vsade neuprosne dusno. doma, v praci, v meste. najlepsie bolo v klimatizovanej banke a v nasej skole v pivnici. tam dokonca odmrzali nohy po 3 hodinach. tak mne sice to omrznutie nechyba, lebo ... no moj hlasok este stale ma co dohanat, aby bol normalny ...

po unavnej praci som sa vydala do banky, lekarne a domov. uz som pocula, ze kikusiatko bude o5 moje :) vydali sme sa do mesta. najskor sme sa pohrali s detmi na vedlajsej ulicke a potom do mesta. vsetky zabradlia vonkajsich barov boli samozrejme nase. a ked sa mi uz zdalo, ze ludi otravujeme, tak som ju zobrala na ruky a sup dalej.

pri fontane sme sa trochu posmiali. sedeli sme na jej okraji a pozerali na vodu ako strieka. to bolo radosti ... jeeeeeeej. zrazu nam kociarik zhabalo asi dvojrocne dievcatko. no co uz, kike to neprekazalo a mne isto nie :) pokracovali sme v tahani sa na zabradlia a na vsetky schody. to bolo ale uuunavne ... nasadli sme do kocika a sem-tam sme prevadzali beh mestom :) samozrejme moji ziaci cumeli, ale ... do pohody :)

ked sme dosli domov, pekne sme papkali. kika mala cele brusko a nozky od plnenej kapusty, ale ucime sa jest, takze ... nam to neprekazalo. preventivne som jej hned na zaciatku vyzliekla vsetky satky okrem plienocky. po super vecery sme sa sli vykupat, trosku sice aj so slzickami, ale potom sme sa clapkali rukami vo vodicke. krasne vyutierane sme pobehovali po celom dome a potom nam babka uvarila mliecko a po dlhom case zaspala kikuska so mnou a uz spinka skoro 2 hodiny ;)

takze krasny dusny den je za nami a ja sa tesim na vlaznu, ci skor studenu sprchu :)

mobilizacia

mobil, mobil, mobil, ak si myslis, ze nam slo o to, kto bude viac telefonovat s mobilom, mylis sa. hoci, pravdupovediac, niekedy to tak vyzeralo. vysla som von z programoveho stanu a co nevidim .... ci skor vidim ... ludia pri uchu mobil a telefonuju, fonuju, haluju sa ...

vikend bol ale o comsi uplne inom :) niekedy to malo nazov vikend modlitieb a postu. kedze teraz v modernej slovenskej spolocnosti nestacia slovenske slova, vymysleli si cosi, co by ludi zburcovalo, co ale malo uspech :) prislo nas asi 160! wau!

pre mna to bol cas a miesto, kde sa dala krajat Bozia pritomnost. ved ... ihned prve chvaly, zopar videni a takto to slo pocas celeho vikendu. to bola skutocne sila! a potom sem-tam aj vyklad. jupiii Boh je dobry. co ma vsak najviac potesilo je to, ze som skutocne stala na modlitbach velmi dlhu dobu. viac menej to boli chvaly a modlitby za inych. za seba som sa velmi ani nedokazala modlit. modlila som sa prevazne v jazykoch, co bolo pre mna veeeelkym povzbudenim. od pondelka minuleho tyzdna je vo ne velka tuzba po vyklade jazykov. ani neviem preco, ale mam z nej radost ... :)

keby to takto bolo stale, kazducky den, tak by som sa veeeelmi potesila :) ale skutocne, ked Boh da tuzbu, tak Boh da aj radost z toho :) kazdy, kto si mysli, ze Boh nema paky na cloveka, musim povedat, ze to nie je pravda. Boh si najde na kazdeho svoj system a kedze si nasiel aj na mna ... ved sa opytaj niektorych ludi a zrejme ti povedia, ze ja nie som ta, co som bola pred 2 rokmi :) jeeeeeej Boh ma luuubi!

kto nema v hlave ...

dnesny den bol velmi zvlastny. rano som sa zobudila do tepla. von bolo prijemne teplucko. huraaaaa mozem ist s tinkou do sportcampu peso. len 3 km tam, taka pohodicka :) ani slnko este nepieklo. citali sme si prislovia a rozpravali sa o nich (teda ja so svojim NEhlasom som citala a velmi som sa NErozpravala) ... potom klasika, modlitby ... ako cely vikend :))

cesta s5 opat pesobusom 3 km :) este nikdy sme nezazili tolko trubenia aut, blikania ako teraz :)) bola to aspon sranda :) samozrejme to boli vsetko znami ... teda az na jedno auto :) prechadzka bola super a tak sme sa zacali tesit na obed. isli sme do blizkej koliby na pirohy s bryndzou. cestou nam zastavil radko z mpk, ci sa nechceme dat zviest do popradu na stanicu. my ze nie, lebo ideme do koliby. hmm, to bola pochutka ... a tie peceneeee ... mnam. aj teraz sa po nich oblizujem :))

napraskane po 2 dnoch postu sme sa isli prejst asi 2 km na zeleznicnu stanicu s vakmi. bolo dost horuco a dalej bolo este horucejsie. na stanici nam tetuska oznamila, ze vlak 13:56 do popradu je zruseny a najblizsi ide o 16 hod. no super, tak sme sa pomodlili a sup na stopovanie. este som to nikdy nerobila. a musim povedat, ze ked bol taky hic, nebola to sranda. ale nikto nezastavoval :( takze co nam ostavalo? ist ... isli sme 6 km a dosli sme do matejoviec pri poprade. zufalo sme zistli, ze doprava tam chodi raz za 3 hodiny, takze zase nam ostavalo len chodenie. konecne som sa napila vody a som si povedala, ze teraz vyslo z bocnej ulice auto, tak zase raz vystrcim ruku. a .... huraaaaaa, Pan sa zmiloval skrze toho cloviecika a ja som spolu s tinkou nastupila do zafajceneho auta, ale to bolo menej oproti unavenosti a vycerpanosti s plnymi 50 litrovymi vakmi. ujovi sme sa pekne podakovali a sli na vlacik.

nemozem povedat, ze mi bolo fajn, ked som videla bezmocnost tinky. ale uvedomila som si, ze je toho na nu privela. ja som to brala ako zabavu, ale ona nie. robil to asi aj ten pluzgier na nohe, ale ... nedalo sa pousmiat nad ludskou nezodpovednostou :) ale musim povedat, stalo to za to! vsetko bolo zrazu krajsie :) mne sa to pacilo, mam na co spominat :)

ticho je lepsie

"ahooooooooooj!" tak tento pozdrav len vyzera, ze kricim ... ale skutocne len vyzera ... keby si ma pocul(a), tak pochopis :)

super ... skolsky vylet bol aj v pondelok, ked ma bolelo hrdlo a jajajaaaaaaaaaaaj. no ale kedze sme obyvali ubytovnu na ZS (rozumej zemplinska sirava), tak sme sa vydali krizom cez les na vinne. nebola kosa, ale hic. aaaa ... mne nedalo si nedat radomacku rusku zmrzlinu (mnaaam). bolo to super!

prisla noc, opekacka, spev ... a jajaaaaaaaaaaj ... islo to skvele. ale ked som stichla ... whooops. coze sa to stalo? moje hrdloooooooo!!!!! aaaaau! skoda bolo nariekat, sprcha, satka okolo krku a dobru noc.

utorok rano ... jupiiii islo to perfektne! hrdlo ma neboli .... aky je Boh dobry! :)

streda ... skupinka ... ta to co? citam, citam a citam ... stale tichsie, tichsie a tichsie ... wau! stracam hlas. hlavna vec, ze v pondelok som hovorila s kolegynou na vylete o tom, ze som tohto roku este nestratila hlas ... a a-ha ho ... on sa predsa len skryl za moje tiche, podla kolegov "eroticke" chrcanie (kolegovia ... noooo ... fuuuuj, ze sa nehanbite ... ved ste zenati) ... ale hlas tichol a tichol a tichol ...

a teraz? v telefone nik nespoznava moj super hlas :) aspon stranda, no nie? idem na vikend modlieb a postu ... budem sa ucit chvalit Boha v tichosti ... no co uz ... aspon nova skusenost, ale tesim sa ... ved neviem hovorit a nie to este nahlas chvalit :) Boh ma zmysel pre humor a realitu zvlast :)

nasla som vsak v tomto tichu krasu. zrazu vsetci spozorneju, su tichucko a .... aaaa ... jednoducho .... pocuvaju ... kolegovia su ku mne milsi :) (je to tym, ze odchadzam z danej prace?) ale to je jedno ... objavila som krasu ticha. len skoda, ze neviem s lahkostou prijat chvile, ked aj Boh mlci ...

misia u romov

vikend ako sa patri ... cestovanie ... bez toho by to nebolo ono ...

ako len ja som mohla povedat, ze idem do cohosi takeho, co sa vola misia ... a dokonca s romami ... no fakt ... nechapala som cestou tam ... ale zaklad spocival v tomto "zober ten vikend ako dar od Pana Boha a vedz, ze uz len tym, ze si, si pozehnanim " dobra rada nad zlato :) a dobre pozehnanie na cestu

cesta bola fajn. prestupovala som sice 2 krat, ale pohoda. milujem cestovanie. len skoda, ze som to absolvovala sama. tak som aspon pocuvala chvaly na mp3 prehravaci ...

dosla som na miesto, cestou ma stopli, takze som sa zviezla autom k prislusnemu domu a ... bolo fajn. pokec sa rozbehaval, kedze som domacu pani v zivote nevidela. ale nasli sme 3 spolocnych znamych, tak sme aspon mohli zacat nejako debatu :)

priprava na samotnu temu bola ... no ... divna ... mala som dojem, ze neviem absolutne nic, co sa bude diat. vedela som to, ze mam hrat na gitare (cvicila som doma, lebo som ju viac ako pol roka nedrzala v ruke) ... nic viac ... ale no ... romcata boli fakt slusnucke pocas programu :) horsie to bolo, ked bol dorast a deti mali ostat von ... taaaak ... na doraste som viac-menej nebola, lebo som strazila deti, aby nerusili :)

co ma na misii v mnisku nad hnilcom najviac povzbudilo? tuzba jednej dorastacky po Bohu. uplne na nej bolo zriet, ze je hladna po Bozom slove. to ma uplne sokovalo ... pocuvala, pytala sa co so spasenim, ako to vlastne je ... ze ona chce tiez mat Jezisa vo svojom srdci ... no proste ... Boh je jednoducho uzasny!

noc ... cesta do batizoviec ... potom pokec, trochu smutku, slz v ociach a tepla sprcha (prva aj posledna, totiz ... zabudli sme zapnut bojler na ohriatie vody ... ) ... dobavenie programu pre gerlachov ... a dobru noc

sobota - gerlachov

rano bolo pokojne ... deti uz stali pred miestnym uradov. nebolo ich prilis vela, ale boli velmi mile. oproti mnisku vsak nezvladnutelne ani pocas programu. vkuse sa prekrikovali, skakali do reci, ... a sem-tam pomohla zdvihnuta ruka ako znamenie pre utisenie sa.

hrala som na gitare ... aj piesne, ktore som v zivote nehrala, resp. boli v uplne inej forme. hry este sli, ale slovo ... no vyrusovali ... bolo mi to luto, ale co ma potesilo ... jeden chlapcek si pamatal, co brali pred vyse mesiacom. aky je Boh dobry ...

tak Daniela s nimi hovorila o Bozej laske :) a skutocne ... ta bola znakom celeho vikendu :)

na obed nas prichylila jedna mila rodinka a prislo ma tam navstivit aj adusiatko, tak som sa veeeeelmi potesila. od jej ukoncenia posobenia na spolocnej VS sa vidame kedy-tedy a tak sme sa tam uvideli a trochu pokecali . jupiiiii :)

poobede bol dorast :) celkom pohoda :) decka sa pytali a mna potesil ich pohlad na veci viery. ako niektore veci nemaju v kostoloch zmysel ... ze ked tak pocuvaju a sa zamyslaju, tak sa to vymyka krestanskemu chapaniu ;) potesili ma veeeeeelmi.

po doraste nasledovala sama navsteva ... romov, ecav v batizovciach, este nejaka rodinka a koooonecne sme potom sli do nasho prechodneho miestecka. "super vecera, super vecer". zopar nepochopeni, zopar vysvetleni a ale koniec koncov ... bolo fajn :) som rada, ze sme nenechali vysiet vo vzduchu veci ako domyslanie, nepochopenie, ... atd ... fakt, Boh dal milost a mohli sme tieto veci doriesit. potesili ma nocne pokecy a objatia :)

noc ... kratka ...

cesta do KE ... celkom fajn :) unavene, ale dalo sa :)

v nedelu zhromko ... o Duchu Svatom ... fajn. opat som hrala ... no tazke ... dalo sa ... ale vnimala som Boziu milost pri tom vsetkom a aj lasku ludi a ich trpezlivost ;) dakujem vsetkym.

po zhromku mensie nedorozumenia, ale opat sa da povedat, ze Boh pomohol nam vsetky tie veci vyriesit. vsak je skutocne dobry? ja mam z Neho veeeeelku radost.

zopar dni ... zopar hodin ... zopar minut ...

zopar dni ... nestihania
zopar dni ... nepisania
zopar dni ... lenosenia
zopar dni ... makania v zahrade
zopar dni ... na misii u romov
zopar dni ... sk. vyletu na sirave
zopar dni ... v auguste na svadbach
zopar dni ...

zopar hodin ... pokecu s kamoskou, co byva v cechach ale prisla na vikend domov
zopar hodin ... bolenia hlavy
zopar hodin ... modlitieb v jazykoch (jupiiiiiiiiiiiii)
zopar hodin ... zbierania jahod
zopar hodin ... letnych burok
zopar hodin ... navstevy u kamosky s 5-mesacnou zuzankou
zopar hodin ... priprav na skolenie
zopar hodin ... skolenia pocitacovych sieti
zopar hodin ... NEspanku
zopar hodin ...

zopar minut ... soku z kamoskinej svadby
zopar minut ... vykladu jazykov
zopar minut ... fotenia
zopar minut ... hadky s duchovnym ocinkom
zopar minut ... udobrenia s duchovnym ocinkom
zopar minut ... objati
zopar minut ...

bolo viac dni, ked som cosi robila .... bolo viac hodin, ked sa nieco dialo ... bolo viac minut, o ktorych by sa dalo hovorit :) ale Boh bol vsade pritomny

ked nieco velmi chyba

nemohla som pisat do blogu ... vyhovorka? ani nie ... bola som rada, ze som napisala zopar mailov a dokazala si pripravit prezentaciu na skolenie. huraaaaaa uz prebeream osmu lekciu z jedenastich. bingoooo .... no ale vazne ...

ako je to so samotou ci osamotenim? kazdemu sa stane, ze sa raz bude citit osamely? osamely od Boha a aj od ludi? kedy sa to stane? je logicke, ze chybaju cloveku priatelia? jasne ... povedia mnohi ... je logicke, ze chybaju niekedy cloveku rodicia? asi sa dockam podobnej odpovede. ale ... co nasi duchovny rodicia? mame ich, mas ich ty? ja ich a mam a skutocne ... musim povedat, ze velmi dlhu dobu mi chybali ... kde boli? alebo ... lepsia by bola otazka ... kde som bola? preco som sa na nich nahnevala? preco som ich "opustila"? preco som sa im neozvala?

trvalo to zopar tyzdnov ... moj hnev, vzbura voci nim i Bohu ... ale priviedlo ma to k tomu, ze som si uvedomila, ze mi velmi chybaju. samozrejme ... prvy obojstranny zaujem skoncil ostrou vymenou nazorov a ten pocit chybania bol stale silnejsi a silnejsi .... velmi silny! az bolestivy! dalsi den prisiel rozhovor a navrat strateneho syna ... teda vlastne dcery :) je to skutocne uplne ine ... zrazu som prezila "ano toto je miesto, kam patrim! ano, konecne som doma!"

mas svoj domov? ak ano, si aj ty doma alebo bludis po svete? ak nie, zehnam ti v mene Pana Jezisa Krista, aby si nasiel svoj domov ... fyzicky i duchovny ... plati veta "vsade je dobre, ale doma najlepsie"