ked nieco velmi chyba

nemohla som pisat do blogu ... vyhovorka? ani nie ... bola som rada, ze som napisala zopar mailov a dokazala si pripravit prezentaciu na skolenie. huraaaaaa uz prebeream osmu lekciu z jedenastich. bingoooo .... no ale vazne ...

ako je to so samotou ci osamotenim? kazdemu sa stane, ze sa raz bude citit osamely? osamely od Boha a aj od ludi? kedy sa to stane? je logicke, ze chybaju cloveku priatelia? jasne ... povedia mnohi ... je logicke, ze chybaju niekedy cloveku rodicia? asi sa dockam podobnej odpovede. ale ... co nasi duchovny rodicia? mame ich, mas ich ty? ja ich a mam a skutocne ... musim povedat, ze velmi dlhu dobu mi chybali ... kde boli? alebo ... lepsia by bola otazka ... kde som bola? preco som sa na nich nahnevala? preco som ich "opustila"? preco som sa im neozvala?

trvalo to zopar tyzdnov ... moj hnev, vzbura voci nim i Bohu ... ale priviedlo ma to k tomu, ze som si uvedomila, ze mi velmi chybaju. samozrejme ... prvy obojstranny zaujem skoncil ostrou vymenou nazorov a ten pocit chybania bol stale silnejsi a silnejsi .... velmi silny! az bolestivy! dalsi den prisiel rozhovor a navrat strateneho syna ... teda vlastne dcery :) je to skutocne uplne ine ... zrazu som prezila "ano toto je miesto, kam patrim! ano, konecne som doma!"

mas svoj domov? ak ano, si aj ty doma alebo bludis po svete? ak nie, zehnam ti v mene Pana Jezisa Krista, aby si nasiel svoj domov ... fyzicky i duchovny ... plati veta "vsade je dobre, ale doma najlepsie"