ked nemas sil hriechu odolat...

jedna piesen ma slova "ked nemas sil hriechu odolat, ked nemas sil smutok zakryvat, cenu nema s pretvarkou sa hrat, zufas si sam, prazdno v dusi mas. celu noc bdies, cakas novy den, mlcis a vies, ze to nie je sen. unaveny kracas dalej sam. obrat sa s5, caka ta tvoj Pan."

jednoduche a predsa dost silne slova. kracat cestou zivota, len tak ... nie je fer. nie je to fer voci Bohu a dokonca ani voci krestnanom. osobitne to plati, ked uz nas oblieha hriech. satan utoci ako revuci a hlada, ako by si nas namotal, aby nas mohol zozrat.

preco o tom pisem? mam dojem, ze som presne taka. nie je sice pravda, ze by som sa oddavala nejako vedome hriechom. ale nemam sil zakryvat smutok. Boh je mi blizko, viem to, hoci to necitim. to ma drzi stale nad hladinou. nepretvarujem sa a nemam ani najmensiu chut to robit. ale satan utoci na mna klamstvami a tym aj uverim :( klamstva o mne, ktora ma doslova zotrocuju, ktore buraju moju doveru v Pana, v Jeho moc prejavenu voci mne... mam problem uverit Jeho slovam. nenechavam sa Nim budovat, skor to vsetko, vsetucko pada a pada ... a ja sa len prizeram... a vyzera to, akoby moj zivot bol poskladany z karat. vnutro, vedomie je uplne ine ako vonkajsok. navonok vsetkemu rozumiem, vsetko je v pohode, ale vnutorne konanie, niekedy i nevedome, je v rozpore s vedomostami ci uz nadobudnutym poznanim :( viem, ze potrebujem Otecka, velmi! a On chce byt so mnou, ale to je asi tak vsetko, co viem a snazim sa pre to urobit na jednej strane co najviac, ale... vlastne... je to asi minimum co mozem urobit. som s Nim, modlim sa, citam si Bibliu... a ... mam dojem, ze aj tak je to ... :( Odpust mi, Pane! prosim...