na zdychave sme nezdychali

ano, ano, krasny den, piatok, vsetko je o behu az vecer som sa zastavila na chate. aj ked vyzeralo skor jesenne ako jarne, tesila som sa pobytu medzi kopcami :) krasa prirody ma uplne nadchla, hlavne lad na korenoch (viď foto), krasne fialove krokusy, bahniatka na vyskovo nedosiahnutelnych konaroch, kvitnuce kvietky pri potoku :) Boh si dal zalezat na kazdom detaile prirody. a co my?

na chate sme sa priblizovali k Boziemu srdcu... teda aspon ja :) vysoko v kopcoch som mohla pochopit vyslovnu ziadost Boziu po mojom srdci, po case s Nim. odovzdala som sa Mu a On konal nad moje ocakavanie. rozlamal puta vazeni (kto bol na chate, pochopi), zazila som skutocne oslobodenie, Boh ukazal svoju milost velmi uzasnym sposobom. konkretne slovo, konkretny clovek a to vsetko vdaka konretnemu Bohu! prepacte, ale slovami sa to neda opisat tak ako hlboko je to v srdci.

doniesla som si so sebou domov nie len Boha v srdci, ale aj kopec zazitkov s Nim. nebola som tolko s ludmi ako som si myslela, ze budem, ale ... niekedy je potrebne vyriesit aj srdcove zalezitosti s Bohom v nasom vzajomnom vztahu (On to chcel a ja som Mu len s radostou povedala "ANO").

uz viem, ze ked bude nieco vyzerat hrozitansky, tak u Boha to moze byt malickost, staci doverovat, hoci len vierou ako horcicne zrno a ono vzklici... :)


zbohom chata, zbohom chatari, s Bohom chatari a rada vas uvidim zase :)