velky PIATOK

velky piatok - Boh... jasne... Boh je velky, On VELKY zomrel ako ten najmensi, aby my najmensi sme mohli zit vo velkom svete... aj vo velky piatok. bol tento den skutocne velkym? v com mal byt velky? v com bol velky?

priznavam, pre mna nebol vobec velky. alebo skor... bol dost maly, smutny, strohy,... isla som do kostola po prvy krat v zivote na velky piatok sama... zastavilo mi auto, tak som mala aspon ten dojem, ze nejdem sama. v kostole na korusi sa na mna usmial jeden ujo, kamaratov otec, hura, opat som mala dojem, ze aspon niekto tu je. rozplakala som sa... nemala som pri sebe nikoho, okrem usmievajuceho sa uja. aj ked bol plny kostol ludi... mozno aj 500! nie je to paradox? v plnom kostole byt sam? dokonca prisla kamoska, huraaa... ale isla inam :( zase je na mna sa postavit a ist ku nej. co ine mi ostava?

Jezisu, to aj ty si musel vsade za kazdym chodit? alebo si bol rad, ze si sam? ako si zniesol opustenie na krizi? vlastne... tiez navokol kopec ludi a ty sam, sam na krizi visiaci, vysmiaty, opluty, nahy... fuuuj, a ja len z toho tak malo prezivam, co ty a uz sa mi to nepaci. to preto, aby som si musela uvedomit hlbku tohto dna! tu velkost velkej udalosti velkeho piatku, smrti VELKEHO JEZISA? fakt?! Jezisu mal si vedla seba v tej chvili len Boha, svojho VELKEHO Ocinka a ja HO mam tiez! to... akoze... aj ja mozem prezivat, ze nie som sama? ze sa nemusim zachranovat z toho stavu, ale uvedomovat si to, ze TY SI? vdaka, lubim TA!

presne! pripomienka velkeho piatku na smrt velkeho BOHA v tomto velkom svete ... symbol toho, ze aj my sa mozeme citit tak opustene a nie posledne, ale to prve je to, ze mame VELKEHO BOHA po svojom boku! dakujem Ti, Pane, za VELKY piatok, ktory moze byt v srdci kazdeho nas kazdy den!