velka noc alebo 24/3 ?

bola Velka noc? wau! pomaly som si to vobec nevsimla. v piatok vecer trosku ano... a teda aj v nedelu doobedu. ale inak? tento vraj sviatocny cas by som nazvala "pripravovaci". asi tusis, ze som cosi pripravovala. nie, nebola sama, bolo nas viac... hoci niekedy som mala ten dojem samoty.

priprava 24 hodinovych modlitieb v sebe zahrna ovela viac ako som si myslela. prva slovna priprava bola viac-menej k nicomu. ked sme zacali planovat, prisli sme na to, ze nase planovanie je skutocne len teoreticke a nevedie k nicomu. realita sa dost odlisovala od planu.

zlepovanie starych a nasledne nastrelenie novych papierov, tahanie sparg, natahovanie gazy, vyber konkretnej latky na zakrytie skrin... no proste robota na zopar hodin (a to sa vobec nezdalo... a ako sme si fandili, ze za 5 hodin to urobime ha-ha). Pan nas viedol aj pocas priprav... bolo jasne a zretelne, ze co bolo z nas, co sa pacilo nam... potom sa nam to znechutilo a niekedy aj s nevolou sme prijali Boziu viziu.

druhy den priprav bol zase dostatocne predlzeny. namiesto nejakych 2 hodin sme tam boli az 5 a v nedelu? vsetko vrcholilo. doladzovanie a tie namensie veci trvali ako zvycajne najdlhsie. ked som si pozrela vysledok, dala som si otazku: "co sme na tom tak dlho robili?"

celu pripravu som si vsak predstavovala uplne inak... ludske srdcia nie su stale pripravene az tak ako som si myslela. "supeeeeeer, nadsenie! 24 hodinove modlitby! wau! Boh je dobry, ze nas k tomu vedie! budu sa diat velke veci!" a k tomu len mala otazka jedneho braceka: "kto to bude pripravovat!" jednoznacna odpoved: "ved my!" ale ostalo to pri slovach. moje srdce posmutnelo a tak som hladala utechu u Pana... "Pane, je to pre Teba a nie pre nas, ved nas... a daj potesit moje srdce" Pan konal, ticho, pomaly, ale konal...

spolocne modlitby som nestihla :( chytil ma velky smutok. musela som dorabat veci a nik neostal pri mne... vsetci isli na spolocne chvaly... citila som sa tak velmi sebecka, ze Pan mi nestaci... ale chcela som po celom dni osviezenie... urobila som si pauzu, isla som na jednu piesen k nim a v tom kamosovi spadla kamera. ech! co teraz?

isla som von za nim a modlila som sa mu poza chrbat, aby sa Pan postaral o kameru. totiz... skoro nova kamerka, taka drahsia... a nezaostruje... "Pane, prosim, postaraj sa o jeho kamerku..." modlila som sa teda za to a Pan to vyslysal! Pane si nadherny a uzasny.... avsak dalsia sprava "nefunguje mi svetlo" ... trosku s mensou vierou, ale predsa... kratka modlitba... a jedno zapnutie a vypnutie... aaaaaaaa... kamerka fungujeeee, huraaaaa Pane! si super! technicky problem vyrieseny... ale ja som vedela, ze este stale... nie som potesena z mojich myslienok.. pokanie... a chvaly.. a nasledne vnutorny hlas "precitaj si Izaiasa 3:10" ... to nemoze byt predsa od Pana, nic mi to nehovori... nie, to nie je On... a zase... ech... no... dobre... chytila som najblizsiu Bibliu a citam "Povedzte spravedlivému, že bude dobre, lebo budú jesť ovocie svojich skutkov. " coze? to je pre mna? stale som neverila vlastnym ociam! ale prijala som Bozie potesenie z tohto versika. ze nie je zbytocna priprava modlitieb 24/3...

vlastne... uz to ani nie su modlitby 24/3, ale pribudol k tomu malinkaty znak "+" teda 24/3+. preco to plus? v nedelu, ked sme sa stretli.. sme zistili, ze ludia su hladni po modlitbach za mesto... ze uz niet priestoru na zapisanie sa... preto sme ich predlzili o 2 dni :) teda mame tam to malinkate znamienko, ze ak Pan da, predlzime to dalej :) Boh sa priznava a ovocie nasich modlitieb bude coskoro zrele :)

PS: vsetky fotky su z priprav 24/3+