rodicia a my, ich deti ....

bezodna tema... kazdy rodic je iny, kazde dieta je ine, kazdy ma ine danosti i vlastnosti. nedaju sa porovnat dve rodiny... myslim, ze by to bolo nespravodlive.

ked sa ma pytaju, ci by som chcela vymenit rodicov, keby som mohla, tak sa stale zamyslim. nevychadzame stale fajn, ale zase ... mam dojem, ze s inymi by som nedokazala vychadzat ani tolko. a inak ... nebola by som to uz vlastne ja ... lebo oni mi ciastocne do zivota vlozili tie danosti a vlastnosti, ktore mam. mix genov sposobil to, ze som sa narodila taka aka som a prave im. siiice... dost sa to vykrystalizovalo aj vychovou, zrejme, ale aj napriek tomu ... nemenila by som ich.

mozno teraz je prave cas, ked sa trochu od nich opat vzdialim. zmena bydliska mozno pomoze. potrebujem sa osamostatnit a byt na niektore veci sama. napr. take varenie... neviem varit, lebo stale mam doma maminu, prip. babku. veci som v zivote nedavala prat (akurat som ich dala do pracky a z nej ich aj vyberala a vesala). piect? to je podobne ako varenie. raz som bola uplne sama doma a som mala velku chut na kolacik. co som urobila? upiekla som ho. vsetci ked prisli vecer domov, len zirali a nechapali. nik do mna nehucal, nik mi nevravel ako drzat varechu, ci miesat cesto. vysledok = spokojnost moja + radost inych a aj moja + vyborna babovka. naposledy som piekla nejake slane pecivo... tiez pokrok... sama od seba, lebo som slubila. o5 boli super. moje male kulinarske krocky sposobuju vo mne radost z varenia, ale pri rodicoch a babke to nejde.

ked sme sa na mladezi rozpravali o rodicoch, ti mladsi mladeznici vsetci svorne povedali, ze maju doverny vztah s rodicmi. mladeznicky hovorili, ze si s maminou sadnu, alebo si k sebe lahnu a kecaju a kecaju ... aj niekolko hodin. pri tom si stale poviem "wau!" ...

ja som s kamoskou nechapala, ale uvedomila som si, ze je to pre nich velka milost. nepamatam si na cas, ked som sedela mamine alebo ocinovi na rukach, dokonca ani pohladenie, ci objatie... len tak.. z lasky. mam blok a mozno aj oni... asi ich to nenaucili rodicia, lebo to bol znak slabosti (aspon u ocina to tak vnimam). nevycitam im to, su to predsa moji milovani rodicia.

dufam, ze ked raz budem maminou, tak aj moje deti preziju prijatie a lasku :) len uz sa to tomu naucit :) vela zdaru :)