zvlastna ale krasna :)

o com to len asi napisem? je taka ako ostatni jej surodenci, na jednej strane uplne normalna, zvlast ako jej mladsia sestricka a na druhej strane... ma v sebe kusok tajomstva, zvlastnosti a krasy :) nedela, to je jej meno :)

dnes bola zaujimava. "vynimocne" som nebola vo svojom zbore :) kazen bola o odpusteni a laske zaroven. o vynimocnej a chrabrej zene Nabala a o tom, ako ta zienka mala odvahu postavit sa Davidovi. zamyslela som sa... dokazem aj ja postavit sa na stranu Boha v akejkolvek situacii? aj v pripade ohrozenia zivota? som skutocne chrabrou zenou? odpoved by podla vsetkeho znela "NIE"! ale Boh chce zo mna mat hlavne svoju dcerku a zvysku sa ucim.

odpustenie a laska, velmi suvisiace slova. opakujuce sa casto v mediach, v zhromazdeniach, v rozhovoroch... co za tym vsetko je? BOH... Jezis nam odpustil nase previnenia, lebo ON ich vyniesol na drevo kriza, ON za ne zomrel a ... Boh je laska! potrebujem sa ucit odpustat a milovat a zaroven... zaroven... musim sa postavit na stranu Pana Boha... a chvalit Ho za vsetko, hoci je to tazke...


a co bolo dalej?





kedze som clovek milujuci prirodu a bike, som sa veeelmi tesila na ich sklbenie. bola som s cloviecikom, kamaratom a bracekom na biku na sirave (vid jeho fotka na pravej strane).

bolo to krasne. nadherna sirava (hoci skutocne dost spinava), nadherne kamienky navokol nej, krasne nebo, krasne drievka, krasne zelenajuca sa trava, krasne kacky plavajuce na vode (ale boli dost daleko), krasne macanie sa v tej spinavej vode, krasny ludia, krasny rozhovor a v tom vsetkom som vnimala Boziu pritomnost a... (to mi snad dovolis nechat si pre seba)

zvlastna ale krasna nedela je za mnou... zvlastna, lebo som to necakala (ani pozvanie na obed), krasna... lebo bola plna zazitkov a to je skutocne dar milosti od mojho Otecka :)

velka noc alebo 24/3 ?

bola Velka noc? wau! pomaly som si to vobec nevsimla. v piatok vecer trosku ano... a teda aj v nedelu doobedu. ale inak? tento vraj sviatocny cas by som nazvala "pripravovaci". asi tusis, ze som cosi pripravovala. nie, nebola sama, bolo nas viac... hoci niekedy som mala ten dojem samoty.

priprava 24 hodinovych modlitieb v sebe zahrna ovela viac ako som si myslela. prva slovna priprava bola viac-menej k nicomu. ked sme zacali planovat, prisli sme na to, ze nase planovanie je skutocne len teoreticke a nevedie k nicomu. realita sa dost odlisovala od planu.

zlepovanie starych a nasledne nastrelenie novych papierov, tahanie sparg, natahovanie gazy, vyber konkretnej latky na zakrytie skrin... no proste robota na zopar hodin (a to sa vobec nezdalo... a ako sme si fandili, ze za 5 hodin to urobime ha-ha). Pan nas viedol aj pocas priprav... bolo jasne a zretelne, ze co bolo z nas, co sa pacilo nam... potom sa nam to znechutilo a niekedy aj s nevolou sme prijali Boziu viziu.

druhy den priprav bol zase dostatocne predlzeny. namiesto nejakych 2 hodin sme tam boli az 5 a v nedelu? vsetko vrcholilo. doladzovanie a tie namensie veci trvali ako zvycajne najdlhsie. ked som si pozrela vysledok, dala som si otazku: "co sme na tom tak dlho robili?"

celu pripravu som si vsak predstavovala uplne inak... ludske srdcia nie su stale pripravene az tak ako som si myslela. "supeeeeeer, nadsenie! 24 hodinove modlitby! wau! Boh je dobry, ze nas k tomu vedie! budu sa diat velke veci!" a k tomu len mala otazka jedneho braceka: "kto to bude pripravovat!" jednoznacna odpoved: "ved my!" ale ostalo to pri slovach. moje srdce posmutnelo a tak som hladala utechu u Pana... "Pane, je to pre Teba a nie pre nas, ved nas... a daj potesit moje srdce" Pan konal, ticho, pomaly, ale konal...

spolocne modlitby som nestihla :( chytil ma velky smutok. musela som dorabat veci a nik neostal pri mne... vsetci isli na spolocne chvaly... citila som sa tak velmi sebecka, ze Pan mi nestaci... ale chcela som po celom dni osviezenie... urobila som si pauzu, isla som na jednu piesen k nim a v tom kamosovi spadla kamera. ech! co teraz?

isla som von za nim a modlila som sa mu poza chrbat, aby sa Pan postaral o kameru. totiz... skoro nova kamerka, taka drahsia... a nezaostruje... "Pane, prosim, postaraj sa o jeho kamerku..." modlila som sa teda za to a Pan to vyslysal! Pane si nadherny a uzasny.... avsak dalsia sprava "nefunguje mi svetlo" ... trosku s mensou vierou, ale predsa... kratka modlitba... a jedno zapnutie a vypnutie... aaaaaaaa... kamerka fungujeeee, huraaaaa Pane! si super! technicky problem vyrieseny... ale ja som vedela, ze este stale... nie som potesena z mojich myslienok.. pokanie... a chvaly.. a nasledne vnutorny hlas "precitaj si Izaiasa 3:10" ... to nemoze byt predsa od Pana, nic mi to nehovori... nie, to nie je On... a zase... ech... no... dobre... chytila som najblizsiu Bibliu a citam "Povedzte spravedlivému, že bude dobre, lebo budú jesť ovocie svojich skutkov. " coze? to je pre mna? stale som neverila vlastnym ociam! ale prijala som Bozie potesenie z tohto versika. ze nie je zbytocna priprava modlitieb 24/3...

vlastne... uz to ani nie su modlitby 24/3, ale pribudol k tomu malinkaty znak "+" teda 24/3+. preco to plus? v nedelu, ked sme sa stretli.. sme zistili, ze ludia su hladni po modlitbach za mesto... ze uz niet priestoru na zapisanie sa... preto sme ich predlzili o 2 dni :) teda mame tam to malinkate znamienko, ze ak Pan da, predlzime to dalej :) Boh sa priznava a ovocie nasich modlitieb bude coskoro zrele :)

PS: vsetky fotky su z priprav 24/3+

velky PIATOK

velky piatok - Boh... jasne... Boh je velky, On VELKY zomrel ako ten najmensi, aby my najmensi sme mohli zit vo velkom svete... aj vo velky piatok. bol tento den skutocne velkym? v com mal byt velky? v com bol velky?

priznavam, pre mna nebol vobec velky. alebo skor... bol dost maly, smutny, strohy,... isla som do kostola po prvy krat v zivote na velky piatok sama... zastavilo mi auto, tak som mala aspon ten dojem, ze nejdem sama. v kostole na korusi sa na mna usmial jeden ujo, kamaratov otec, hura, opat som mala dojem, ze aspon niekto tu je. rozplakala som sa... nemala som pri sebe nikoho, okrem usmievajuceho sa uja. aj ked bol plny kostol ludi... mozno aj 500! nie je to paradox? v plnom kostole byt sam? dokonca prisla kamoska, huraaa... ale isla inam :( zase je na mna sa postavit a ist ku nej. co ine mi ostava?

Jezisu, to aj ty si musel vsade za kazdym chodit? alebo si bol rad, ze si sam? ako si zniesol opustenie na krizi? vlastne... tiez navokol kopec ludi a ty sam, sam na krizi visiaci, vysmiaty, opluty, nahy... fuuuj, a ja len z toho tak malo prezivam, co ty a uz sa mi to nepaci. to preto, aby som si musela uvedomit hlbku tohto dna! tu velkost velkej udalosti velkeho piatku, smrti VELKEHO JEZISA? fakt?! Jezisu mal si vedla seba v tej chvili len Boha, svojho VELKEHO Ocinka a ja HO mam tiez! to... akoze... aj ja mozem prezivat, ze nie som sama? ze sa nemusim zachranovat z toho stavu, ale uvedomovat si to, ze TY SI? vdaka, lubim TA!

presne! pripomienka velkeho piatku na smrt velkeho BOHA v tomto velkom svete ... symbol toho, ze aj my sa mozeme citit tak opustene a nie posledne, ale to prve je to, ze mame VELKEHO BOHA po svojom boku! dakujem Ti, Pane, za VELKY piatok, ktory moze byt v srdci kazdeho nas kazdy den!

na zdychave sme nezdychali

ano, ano, krasny den, piatok, vsetko je o behu az vecer som sa zastavila na chate. aj ked vyzeralo skor jesenne ako jarne, tesila som sa pobytu medzi kopcami :) krasa prirody ma uplne nadchla, hlavne lad na korenoch (viď foto), krasne fialove krokusy, bahniatka na vyskovo nedosiahnutelnych konaroch, kvitnuce kvietky pri potoku :) Boh si dal zalezat na kazdom detaile prirody. a co my?

na chate sme sa priblizovali k Boziemu srdcu... teda aspon ja :) vysoko v kopcoch som mohla pochopit vyslovnu ziadost Boziu po mojom srdci, po case s Nim. odovzdala som sa Mu a On konal nad moje ocakavanie. rozlamal puta vazeni (kto bol na chate, pochopi), zazila som skutocne oslobodenie, Boh ukazal svoju milost velmi uzasnym sposobom. konkretne slovo, konkretny clovek a to vsetko vdaka konretnemu Bohu! prepacte, ale slovami sa to neda opisat tak ako hlboko je to v srdci.

doniesla som si so sebou domov nie len Boha v srdci, ale aj kopec zazitkov s Nim. nebola som tolko s ludmi ako som si myslela, ze budem, ale ... niekedy je potrebne vyriesit aj srdcove zalezitosti s Bohom v nasom vzajomnom vztahu (On to chcel a ja som Mu len s radostou povedala "ANO").

uz viem, ze ked bude nieco vyzerat hrozitansky, tak u Boha to moze byt malickost, staci doverovat, hoci len vierou ako horcicne zrno a ono vzklici... :)


zbohom chata, zbohom chatari, s Bohom chatari a rada vas uvidim zase :)

Usmev a slova dokazu vela

"usmev nie je ziadna sifra, je to mala vyhra lic, usmev - skus ho dalej prihrat oblucikom do ulic" no a mne jeden prihral jeden neznamy chlapik a samozrejme deticky :)

Boh sa postaral o zazrak! dnes som ucila len jednu hodinu. to mi skutocne vycarilo usmev. najuprimnejsi usmev mi vsak vycaril nejaky chlapik. prisiel manzelke po certifikat, co vsak znamenalo pre mna trochu telefonatu a ziakov pomedzi to vybavit... atd... no ked si pamatate na skolu, tak viete, ze sa vkuse klope na dvere kabinetov, akoby ine drevo na klopanie nemali :) ked odisli ziaci, na odchode uz bol aj spominany chlapik. slusne sa pozdravil a dodal "ste velmi prijemna" presiel zopar krokov, otocil sa a povedal "hm, nie. ste vynimocna" a ja som ostala PAF! usmev na mojej tvari bol krasne vymalovany zo soku ale prijemneho :) normalne ma Boh pohladil, WAU!

poobede som bola s dvoma malymi dievcatkami. potesila som sa, ze idem este s nimi von na chvilku, nech si ich mamina oddychne :) zobrali sme kriedy a kreslili sme snehuliakov, rybky, kvietky... chodnik nam uz nestacil, tak sme sa presunuli a tam dominovali princezne a princovia v kvetinovom haji. ine dievcata a dievcatka chodili okolo a prizerali sa a uzasnute sa usmievali :) a nase dievcenske srdiecka (ci moje uz zenske?) potom som robila oporu pre hojdanie sa na kovovych tyciach a to bolo smiechu a radosti... aj ked ma boleli ruky z neustaleho zdvihania, ich usmev ma uplne odbremenel od bolesti :)

usmev dokaze vela, nechaj sa viest a dovedie ta na tajne miesta, ktore potesia, povzbudia a pohladia

zbytocne vstavanie

no ano, skutocne zbytocne. prave prebiehaju maturity a ja som uplne zbytocne vstavala dva dni skoro rano do skoly, aby som tam bola uz o 7.00. vcera som to akosi niesla ovela lepsie ako dnes. dnes to bolo o drzku.

poobede som opravovala maturitne testy. doobedu som urobila rozpis stvrtackych predmetov, skype-ovala som a nakoniec... isla som opravovat. samozrejme... nasa legislativa mala prednost a my sme pekne krasne sedeli v zborovni a saleli sa... no ked prisiel ktosi do zborovne, radsej hned odisiel. totiz.. dostatocne sme kricali a to sme boli len 12 :) ale ked doslo na vtipy... sorry, zacala som radsej citat knihu... nestala som o vulgarizmy

aj oprava bola sranda. robili sme si srandu, no co ine :) rozsadili nas po jednom do lavice a tichucko sme opravovali, ale to tak nemohlo ostat... kolegyna kychla, a zrazu sa spustila mexicka vlna "na zdravie" :) dalsi dovod na smiech :) a odvtedy to navralo grady :) bolo to v ramci normy, ale mne sa taky humor paci. slusny, volny a neurazajuci absolutne nikoho ;)

potom som sa presla ku kamoske do jej prace. trochu smiechu, trochu radosti a trochu vazne. na skupinke to bolo fajn, mohla som dat najavo svoju lasku, hoci len v modlitbe. po dlhom case som bola v modlitbe pred tymi ludmi velmi osobna, hoci len jednou vetou mojou tuzbou je predstavit im Boha ako LASKU, ktoru dosial nepoznali :) Pane, ved ma, nech nie ja, ale TY si bol oslaveny :)

cely den bol pokojny... nic extra sa nestalo, ale v mojom srdci ano. prepacte, ale opisat sa to neda :) mam vas rada a objimam vas :) aj ked som velmi unavena kvoli zbytocnemu vstavaniu :))

Ked Boh zasiahne

dnesny den bol velmi zvlastny. musela som skoro rano vstavat a musim priznat, vobec, ale vobec sa mi nechcelo. spala som asi len 4 hodiny a rano som ani oci nevedela rozlepit.
prave prebiehaju maturitne pisomky a u nas na skole je chaos. teda taky mierny, skutocny nastane az v case ustnych matur. dnes som sa vsak nudila, ale samozrejme ma z nudy vytiahla nasa prilisna snaha byt extra.

stihli sme vytlacit 2 tridsatotazkove maturitne zadania, ktore sme pouzivali aj minuly rok a co sa stalo? ked som ich davala na podpis... aha-ho.. hore je hlavicka so skolskym rokom. huraaaaaa, nuda sa zmenila na zakladanie vyse 180 papierov do euroobalov. citila som sa horsie ako sekretarka. 180 papierov vybrat, 180 inych papierov vlozit. to som si asi myslela, ze je malo, tak som pre istotu z uz ulozeneho obalu vyberala dobre a nahradzovala ich inymi dobrymi... :) ale to len 10 stran, uz mi fakt sibalo :)

Boh vsak vsetko vyriesil a ja som mohla prezit uzasny dotyk Jeho lasky. spoznat na vlastnej kozi intimitu vztahu s Panom. je to nieco viac ako vnimat len lasku, je to vnimat Jeho srdce. Jeho srdce ma naplnilo Nim... ja som sa doslova prechadzala v Jeho srdci a mohla som prezit objatie, pohladenie... tu najvacsiu intimitu ako si viem predstavit. ak ma este nieco viac, tak sa na to uz teraz tesiiiim :) Boh je dobryyyyyyyyyyy!!!!! hallleeeeellluuuuujaaaaaaaaaa!!!!

Zmiesanina dni v nitre

utorok:
uponahlany den... vlastne... ani neviem, co som tolko robila, ze som nestihla ani blog. jaaaaaaj no uz mam to :) so synovcom som sa delila o notebook. on na jednej polovici pozeral futbal a ja som na druhej polovici monitora mohla max. chatovat :) odisli dost neskoro a ja som sa dokonca musela balit do nitry :) aj to som bola dlho hore, vlastne... ani som poriadne nespala.. ale to bolo uz po polnoci, tak to bol iny den :) a konkretne...

streda:
noc bola hrozna, skutocne... nemohla som zaspat... dovod prosty.. spomienky na detstvo. Pan ma zacina prevadzat roznymi obdobiami zivota. uz som presla predskolsky vek, a teraz mam cca 9 rokov. uff, mam dojem, ze som hrozna, spinava, necista... cestovala som do nitry ako pedagogicky dozor ziakovi, ktory siel na celostatne kolo olympiady z programovania. cesta bola fajn, len dlha.

v halieri sme si s marcelom (ziakom) dali kapustnicu. bola dobre kysla :) a vela sme sa rozpravali.

pocas toho som poslala SMS o tom, co prezivam. myslela som, ze nikdy to neuzrie svetlo sveta.
Boh sa postaral, ze sa mi ozvala ivka, bratislavcanka, ktora vsetko organizovala a prisla po nas na stanicu :) supeeer! ved poriadne lialo... a rieky na strede a zapade slovenska boli dost vysoko.

ubytovanie... hrozne! nechapem ako v tom intraku niekto vydrzi niekolko rokov. to ale musim povedat, ze ja som oproti deckam mala SUPER izbu. sprcha bola len skrutena na umyvadle, tzn. vosla som do umyvarky a hned som bola v sprche. este ze som bola na izbe cely cas sama. inak.. dost tam zapachalo... okno som nemala, len jedne balkonove dvere, z ktoreho som mala pohlad na dvor plneho polamaneho nabytku a hned vedla kose (jedina vyhoda, nemusela som vela chodit za kosom)...

nasli sme s ivkou cukraren niekde v centre na cokoladu, zmrzku a ona aj na cajicek :) bolo fajn, vela sme sa rozpravali a zistila som, ze je to jedna z mala nekrestanov, s ktorym sa viem pekne rozpravat :) a celkom osobne :) som vdacna za nu :) je sice o 4-5 rokov starsia, ale je to super. mame ist spolu na matterhorn, wau! som zvedava, ci mi to vyjde...

vecer som citala "uchvatnu" plakala som ako male dieta, velmi, velmi... Boh sa ma dotykal a ja mozem spoznavat skutocne samu seba... ufff, no poviem vam, nie je to teda niekedy velka slast!

stvrtok:
sutaz prebieha. ja mam volno. idem na internet. len na chvilku. zastupkyna mi poslala mail. neviem sa dostat na server. volam kolegyni. ziadam zavesit opraveny subor na server. telefonat. vola kolega. zastupa sili. chce fotky. bezim po notebook. upravujem fotky. posielam. mailik. to z detstva je vraj v pohode. je to ciste, ja som cista. uff, to som si vydychla.. ale zatial to neprijimam do srdca. obed. vylet do topolcianok. zamok - nic moc. zahrada - krasa :) hlavne stromy. smer nitra. idem si kupit kostym. smola, zase nic na mna. som tucna. musim chudnut. mitko s nadkou maju dcerku! huraaaa! mensi nakup detskeho oblecenia. vecera. vybavovanie telocvicne. opat uz spominana cukraren. dobry rozhovor. dobra cokolada. mnam. izba. telefonat. idem na metterhorn. uchvatna. spanok.

piatok:

este jeden den volna. huraaaa!!! ale co budem robit? doobedu opat do cukrarne, ale do inej. kupila som cosi pre malu misku, pri nakupovani som mala veeeeelku radost. moje srdce bolo velmi potesene :) dufam, ze nitrianka posta funguje dobre a balik sa nestrati!

poobede sme sa vydali na nitrianky hrad. sice... neviem preco hrad, skor mi to pripominalo vacsi kostol. cesta bola fajn. hore sme si vyslapali. ked sme boli v kostole, tak padalo, super, vsetko nacasovane. dole sme sa zviezli na novom nitrianskom vlaciku. zastavili sme pri dieceznej kniznici a vlacik odisiel. ale bolo tam kraaaaasne, uplne super! opat ked sme vysli z kniznice sme prisli na to, ze prsalo. dole, este sme v meste neboli, nas chytil kamenec! ziadna budova so strieskou nebola po blizku, ale co uz... dobehli sme k nejakej a ked menej prsalo, isli sme do baru.

blizil sa cas stretnutia s .martin.om no... zaujimavy clovek, to hej :) ale pozval ma na cokoladu (nebola taka dobra ako v tej prvej cukrarni, ale on za to nemoze, bol velmi mily), isli sme spolu do drogerky a nafotit stromy.

blizil sa vecer a recepcia... hrozne, neznasam take oficiality. ujo "or" ma nastval, lebo pri veceri pozyval nejakych ludi na recepciu a len tak dodal "o osmej bude recepcia a pani profesorka mi bude pomahat obsluhovat". srdci nastala vzbura: "ved si sa ma ani neopytal!!!" nie som male dieta a uz vobec nie ziadna sluzka na rozkaz! normalne ma to ponizilo pred ludmi, ktorym to povedal. ponizit sa mu ma podarilo viac-krat. stvalo ma to, ale pssssssst, srdiecko sa musi ukludnit a odpustit! moment... modlitba za odpustenie :) uz je to OK, Boh je uzasny!!! vecer opat bola na rade uchvatna :)

sobota:

ranajky, vyhlasenie vysledkov, hadka s panom "or", rozlucenie a pesobus na zastavku. v pohode sme tam dorazili. urobila som chaos v jednom autobuse. nastupila som s marcelom do zleho... a uz mi dal aj listok. ja som obratila a odisla na spravne nastupiste. chuda sofer, ale kto mal vediet, ze v jednom case pojdu 2 autobusy do KE. len ten, v ktorom som nechala v sty/ichu sofera siel o 2 hodiny dlhsie... tak to teda NIE! neznasam autobusy na dlhe trate, ale ked ta nitra je tak zle umiestnena :)

cesta bola opat dlha, ale co uz! prijimam cistotu do srdca a posuvam do veku 13 rokov. vek velkych zmien v skole, doma, v mojom srdci i vo mne, ci skor na mne navonok. potrebujem vnutorne uzdravenie, vnimam to viac a viac. pol cesty som preplakala aj ked som citala "uchvatnu". v sme dokonca stihli aj pripoj do MI a dokonca som aj stihla spevokol.

ked som dosla domov... spust. radiator mi tiekol v izbe a nik si nevsimol pretekajucu flasu. mokry koberec, hroza! dalej zvednute kvety v mojej izbe nik nevyhodil... keby to urobil, aspon by som si nic nevsimla a neplakala by som (dovod radsej neuvadzam)... a nerobila by som s nervami to upratovanie... Boze, odpust mi, prosim... a vezmi hnev! vdaka Ti!

cely den bol s vedomim silnej tuzby po objati, po fyzickej blizkosti milujuceho cloviecika... ale... mam aspon Boha... vlastne... mam BOHA. co viac mozem chciet?

nedela:

zopar nezhod s mamkou hned na rano... zatazkavacia skuska. laska, trpezlivost... ucim sa tomu hlavne s rodinnymi prislusnikmi.

tuzila som s niekym byt, ale nik, kto nema deti a rodinu nebol naporudzi... skoda. to su vlastne len 2 osobky, ktore prichadzaju do uvahy. vybrala som sa sama na bicykel. aj ked zacalo prsat. asi pol hodinku som sa bicyklovala po dazdi. nebolo vidno, ze placem. Boh plakal so mnou. som Mu za to vdacna. potom ale zacala burka, tak som isla radsej domov, ved by aj vetrovka mozno premokla.

moje srdiecko sa ukludnilo a konecne vnima lasku. taku velku lasku, Boha. je to sice bez pocitov, ale je pokojnejsie. po dlhsom case som uz v sebe necitila extra vnutorny nepokoj. viem, ze Boh ma lubi... dal mi to najavo aj svojimi kvietkami, snezienkami a bledulami v nasej mini skalke. aj ja som jeho kvietok, o ktory sa On poctivo stara, aj ked to nie je stale tak ako by som ja chcela, ale aspon ze On vie, preco je to tak.