vsetko je inak ako si myslim

tak ako sm sa pred zopar dnami tesila na koniec matur, dnes som opat zila v nich ... akoby len zacali. mala som chut uz vyrieknut vetu "nenavidim pocitace!" ale zdrzala som sa, lebo som si uvedomila, ze pocitacove siete ma bavia a bez nich by sa ta siet urobit nedala ;)

v hlave sa motkaju myslienky jedna radost. osobne musim povedat, ze realita je ina ako su tie moje myslienky v hlave. mam chut povedat, ze Boh zabuda na niektore detaily, ale na druhej strane ... kedze som dnes v praci trcala do 21.00, da sa povedat, ze na mna nemyslel, kedze som sa vobec nerozculila? kde sa vo mne nabral ten Bozi pokoj, o ktory som ani neziadala? prisiel len tak, z Jeho milosti a lasky ku mne.

v srdci mam aj teraz chvenie, ale nie som nervozna. som smutna. smutna z toho, ze akosi malo poznam Pana Boha, ze malo s Nim travim casu. aj ked musim napisat, ze dnes som sa skutocne viac-krat modlila... bala som sa zjazdenia riaditela, zastupkynu islo pomaly roztrhnut a ja? ja som behala a snazila som sa vsetko vyriesit s Bohom... bola by som tak isto reagovala, keby sa nic nedialo? mozno nie, ale viem, ze Boh so mnou rata a miluje ma a dnesny den BOL JEHO.

5 vikendov doma

to je cislo! pre niekoho male, pre niekoho ako som ja, az az .... skutocne si nepamatam na taky dlhy cas doma ... ale musim povedat, ze minule som zdrhla na nedelu do kosic, nevydrzala som to doma ... ale nie ... len som sa chcela stretnut s bracekmi a sestrickami, ktorych bezne nevidim :)

jedine, co sa mi na tych vikendoch paci je sobota. som v zahrade a robim si , co chcem. okopavam, vytahujem burinu (to robim snad najradsej, ale nik mi to nesmie povedat), v poslednom case som sa dala na kosenie a este velmi rada upratujem sance. take starsie tety sa ma stale pytaju, ze kde mam rukavice, ze pani profesorka nesmie mat za nechtami spinu atd. no ach ... tie tetusky ... a ze to mam robit v rukaviciach ... zabudnite! rukavice len prekazaju a paria sa mi v nich ruky.

dnes bolo zvlastne ... prsalo aj svietilo slnko a bolo mokro ... kedze na zaciatku sa nedalo z mojich oblubenych cinnosti nic robit, tak som jednoducho zbierala slimaky a hadzala ich do vedlajsieho prazdneho dvoru. je ich tam spuuuusta. ale co sa mi na dedine v nasom dvore najviac paci su jastericky roznych farieb, hlavne vela hnedych a so zelenym kriklavym bruskom. dnes bola jedna ako na maratone ... vkuse pobehovala. a v tuji nam krasne spieva jeden vtacik. neviem ako vyzera, lebo stale uleti (je rychlejsi, potvorka). a este mame aj hafana s menom johny. no to je vam pes. nechcela som ist na humno, lebo je tam on a k tomu pusteny. nepozname sa velmi, ale uz minule som sa nechala prehovorit, ze on sa boji a musim povedat ... neklamali ma. ja som len vosla do humna a on hned smer chliev ... a ked som hadzala tych slimakov do vedlajsieho dvora, tak len cumakoval z neho ... to bola sranda ... a ked som nakoniec isla do dvora, on vybehol k plotu a hladal slimakov :) no podareny :) snad nezabudnem na buducu sobotu fotky a sfotim si tu nadheru :)

dedina je fajn miesto. krajsie ako mesto :) ale zase taky domcek v meste aj so zahradkou alebo len s dvorom je tiez super :) dobrych mam rodicov :) vedia, co je pre ich deti najlepsie :)

maturity a chlapi, maturity a zeny

konecne sa skoncili maturity! to si dnes povie nejedna osobka, ktora bola morena skusajucimi a nervy mala na dranc. ale preco to hovorim ja? no asi preto, ze sa ma to bytostne dotykalo. nie, neodpovedala som ... to som si uz pred zopar rokmi preskakala, a dokonca som ani neskusala. mojou ulohou bolo tlacit vysvedcenia a protokoly (chuda lesy, kolko ich poslo na tie papiere...) bola to skutocne drina a musim povedat, ze este horsia ako skusat cely den ... (neveris? vyskusaj!)

a ako do toho zapadaju chlapi? nooo.. asi tak, ze moji spolupracovnici v tomto boli prave oni. ach .. nie raz som sa chytila za hlavu nad ich logikou a neschopnostou robit veci efektivne. ale co uz :( ... stale sa snazili byt majstrami sveta. jeden do mna vkuse rypal, druhy sa aj vyvrieskal a treti ... ten bol v pohode. posledny den som sa vzdala ... ziadnu logicku spolupracu nedovolili ... ach jaaaaj ...

samozrejme bola dalsia skupina ludi (zvlast zien), co si zo mna utahovala. ze co ja uz take robim a ake to ony maju tazke atd. tak rada by som mala desiatu ako ony, tak rada by som sla v uplnom pokoji na obed ... ale nedalo sa. stale na mna niekto cihal, ci uz ma nieco vytlacene na podpis alebo na vyciarkanie atd ... vsetci po obede ostali sediet a kecat v jedalni a ja som uz hned letela hore opat k pocitacu. uz mi liezol dostatocne na nervy a lezie aj teraz ... ale nedalo mi toto nenapisat :)

takze... pokial maturujes, bud rad :) aj pokial skusas :) bud este radsej :) som rada, ze ma Boh cez to previedol a musim povedat velke "DAKUJEM", lebo bez Neho by som uz plakala a kricala po kolegoch ;)

rodicia a my, ich deti ....

bezodna tema... kazdy rodic je iny, kazde dieta je ine, kazdy ma ine danosti i vlastnosti. nedaju sa porovnat dve rodiny... myslim, ze by to bolo nespravodlive.

ked sa ma pytaju, ci by som chcela vymenit rodicov, keby som mohla, tak sa stale zamyslim. nevychadzame stale fajn, ale zase ... mam dojem, ze s inymi by som nedokazala vychadzat ani tolko. a inak ... nebola by som to uz vlastne ja ... lebo oni mi ciastocne do zivota vlozili tie danosti a vlastnosti, ktore mam. mix genov sposobil to, ze som sa narodila taka aka som a prave im. siiice... dost sa to vykrystalizovalo aj vychovou, zrejme, ale aj napriek tomu ... nemenila by som ich.

mozno teraz je prave cas, ked sa trochu od nich opat vzdialim. zmena bydliska mozno pomoze. potrebujem sa osamostatnit a byt na niektore veci sama. napr. take varenie... neviem varit, lebo stale mam doma maminu, prip. babku. veci som v zivote nedavala prat (akurat som ich dala do pracky a z nej ich aj vyberala a vesala). piect? to je podobne ako varenie. raz som bola uplne sama doma a som mala velku chut na kolacik. co som urobila? upiekla som ho. vsetci ked prisli vecer domov, len zirali a nechapali. nik do mna nehucal, nik mi nevravel ako drzat varechu, ci miesat cesto. vysledok = spokojnost moja + radost inych a aj moja + vyborna babovka. naposledy som piekla nejake slane pecivo... tiez pokrok... sama od seba, lebo som slubila. o5 boli super. moje male kulinarske krocky sposobuju vo mne radost z varenia, ale pri rodicoch a babke to nejde.

ked sme sa na mladezi rozpravali o rodicoch, ti mladsi mladeznici vsetci svorne povedali, ze maju doverny vztah s rodicmi. mladeznicky hovorili, ze si s maminou sadnu, alebo si k sebe lahnu a kecaju a kecaju ... aj niekolko hodin. pri tom si stale poviem "wau!" ...

ja som s kamoskou nechapala, ale uvedomila som si, ze je to pre nich velka milost. nepamatam si na cas, ked som sedela mamine alebo ocinovi na rukach, dokonca ani pohladenie, ci objatie... len tak.. z lasky. mam blok a mozno aj oni... asi ich to nenaucili rodicia, lebo to bol znak slabosti (aspon u ocina to tak vnimam). nevycitam im to, su to predsa moji milovani rodicia.

dufam, ze ked raz budem maminou, tak aj moje deti preziju prijatie a lasku :) len uz sa to tomu naucit :) vela zdaru :)

o com je zabava?

dnes bol zaujimavy den. ta cast v skole, by sa dala jednoducho nazvat lietanie. kazdy nieco chcel, kazdy vsak nieco ine. hodiny boli skratene na 30 minut, viac-menej na nich nebola polovica ziakov, lebo pripravovali triedy na maturity... proste ... beh. ziaci pobehovali po chodbach a hladali triedu, kde sa da ucit... kolegovia pobehovali po skole a hladali ziakov, kde zaliezli a samozrejme boli dost nervozni, lebo ziaci to s chutou neprisli oznamit...

potom som sla za mamkou do mesta, aby sme nakupili veci, lebo cestuje do kupelov. samozrejme mamina meskala ... ved dochvilnost je vysada kralov... :) trochu ma to stvalo, lebo cely den v praci bol o lietani... a este k tomu sa to pretahuje... samozrejme sme sa stihli trochu poosocovat kvoli meskaniu. to vsetko kvoli mne, ze som nedokazala drzat jazyk za zubami... presli sme skoro cele mesto, nakupili sme zopar veci ... a ja som sla domov.

(pisane o den neskor)

netesila som sa, lebo s mladezou sme sa dohodli na opekacke a ja som nemala ziadnu chut na opekacku... pocasie bolo zrana super, tak som sa tesila, ze opekacka nebude. prsalo... poobede som okolo 14 hod volala vsetkym, ze opekacka kvoli dazdu nebude... o hodinu vyslo slnko a nie a nie zajst.... tak som pre zmenu volala, ze opekacka bude.

kedze mladeznici nie su taki akcni ako ja, nechceli vytvorit pri kostole ani ohnisko, ale lavicky,... ale kazdy je iny, tak som prijala ich navrh. nahrada sa nasla na chate na sirave. bolo fajn... sem-tam maly rozhovor, opekanie, volejbal, ... ale zacat na akukolvek duchovnu temu som nechcela ... vlastne ... na ziadnu temu som sa nemala chut bavit. ale na take hry som chut mala, ale ktokolvek akukolvek hru navrhol, stale ju vacsina zavrhla... dobra nalada sa zmenila na nudnu.

vtipy to vyvazili, ale samozrejme ... (ach, radsej si to necham pre seba) ... chcela som spievat, ale prisla som na to, ze ja tie nove pesnicky skoro vobec nepoznam, lebo ich ani nepocuvam. asi ked clovek chce pracovat s takymi ludkami, mal by sa zamerat aj na nieco take. alebo ani nie? ich druh zabavy je uplne iny ako ten moj. necudo, ved cca 10 rocny vekovy rozdiel moze urobit svoje. skoda... preto uvazujem, ci mam robit to, co robim. je to, co robim Bozou volou? a hlavne.. k tomu vsetkemu ... preco sa cudujem, ze to tak dopadlo, ked sa mi tam vobec nechcelo a aj postoj v srdci som taky mala... ale snazila som sa... asi bez Boha :(

som velmi rada, ze to skoncilo a uz to nepokracuje...

ked nemas sil hriechu odolat...

jedna piesen ma slova "ked nemas sil hriechu odolat, ked nemas sil smutok zakryvat, cenu nema s pretvarkou sa hrat, zufas si sam, prazdno v dusi mas. celu noc bdies, cakas novy den, mlcis a vies, ze to nie je sen. unaveny kracas dalej sam. obrat sa s5, caka ta tvoj Pan."

jednoduche a predsa dost silne slova. kracat cestou zivota, len tak ... nie je fer. nie je to fer voci Bohu a dokonca ani voci krestnanom. osobitne to plati, ked uz nas oblieha hriech. satan utoci ako revuci a hlada, ako by si nas namotal, aby nas mohol zozrat.

preco o tom pisem? mam dojem, ze som presne taka. nie je sice pravda, ze by som sa oddavala nejako vedome hriechom. ale nemam sil zakryvat smutok. Boh je mi blizko, viem to, hoci to necitim. to ma drzi stale nad hladinou. nepretvarujem sa a nemam ani najmensiu chut to robit. ale satan utoci na mna klamstvami a tym aj uverim :( klamstva o mne, ktora ma doslova zotrocuju, ktore buraju moju doveru v Pana, v Jeho moc prejavenu voci mne... mam problem uverit Jeho slovam. nenechavam sa Nim budovat, skor to vsetko, vsetucko pada a pada ... a ja sa len prizeram... a vyzera to, akoby moj zivot bol poskladany z karat. vnutro, vedomie je uplne ine ako vonkajsok. navonok vsetkemu rozumiem, vsetko je v pohode, ale vnutorne konanie, niekedy i nevedome, je v rozpore s vedomostami ci uz nadobudnutym poznanim :( viem, ze potrebujem Otecka, velmi! a On chce byt so mnou, ale to je asi tak vsetko, co viem a snazim sa pre to urobit na jednej strane co najviac, ale... vlastne... je to asi minimum co mozem urobit. som s Nim, modlim sa, citam si Bibliu... a ... mam dojem, ze aj tak je to ... :( Odpust mi, Pane! prosim...

aka je uloha adama?

uz niekolko dni spolu s niektorymi ludmi sme sa zamyslali nad vyssie uvedenou otazkou. ako by si na nu odpovedal ty? mna ako prve napadla otazka: "adam ako clovek alebo adam ako muz?" cloveku, ktory tuto otazku nadhodil islo o ulohu muza vo svete.

ked som tak nad tym uvazovala, dospela som k zaveru, ze muzi su dolezitou sucastou tohto sveta. bez nich by to tu na svete nebolo ono. Boh im dal mozno viac tvrdosti ako zenam, niekedy viac rozhodnosti a niekedy menej citu a pochopenia ... ale aj tak su jedinecni prave tak ako aj my zeny.

a aka je ich uloha? tu je moj nazor:

• zit pre Boha a byt svetlom na tomto svete a solou tejto zeme... to je jasne, a neplati to len pre muzov, ale aj pre zeny
• podla mna muzi by mali byt oporou zenam, aj tym, co im nie su za manzelky. nejde mi tu prave o ich starostlivost, ale i slobodna zena potrebuje sem-tam prezit, ze i muzi ju maju radi. nemusi ist priamo o nieco vazne ci domyslanie
• pomoct zenam (v zboroch) napr. pri uprave bytu, pri jednoduchych pracach (vymena vodnej baterie ci tesnenia v nej, oprava zastrcky, nabrusenie nozov, pokosenie travnika, oprava bicykla ... ) su to mozno malickosti, ale tym zene (slobodnej ci vydatej) dostatocne pomozu a tym ju aj potesia a povzbudia... to je podla mna i znakom zdraveho zboru. pomahanie si navzajom. zeny su sice sebestacne, ale preco nerozvijat dary, ktore nam Boh dal? aj v takych malickostiach...?

to je zhruba to, co mi teraz napada ... neviem, ci s tym suhlasis, ale myslim, ze "nasich" muzov je potrebne zobudit. hlavne sa za nich modlit, aby sa postavili na miesto, kde ich chce mat Boh a nebat sa neuspechu... Boh je s nimi stale, je im oporou, pevnou skalou ... coho sa bat?

a zeny? budte mile k muzom... tiez take povzbudenie alebo pomoc nezaskodi. ani oni nie su strojmi. su taktiez ludia mysliaci i citiaci a ste pre nich velmi vzacne (teda aspon dufam :) )

co si vsima clovek?

dnes sa mi stala velmi zvlastna vec. pisala som si cez skype s jednou sestrickou, ktora je prave v BA, ale videli sme sa na intraku, lebo studovala tiez v KE. zacala sa ma pytat na to, ako sa mam a akosi doslo na osobne veci. samozrejme ... pre mna nie je normalne, ze zacnem niekomu hned o sebe vraviet osobne veci, ale zacala ona ... dostala sa mi pod kozu. pripomenula mi roky na vysokej skole. napisala mi slova (cast citujem):

"bolo tam jedno dievca, ktore bolo velmi mudre a velmi sikovne, vlastne, bola vsade, robila velmi vela veci pre skolu, pre VBH, na intraku... bola velmi aktivna a velmi zapalena za veci, ktore robila a bolo na nej vidiet, ze ziari..., tak zvlastne ziari... ziari svetlom, ktore moze davat iba Hospodin, nik iny, bolo na nej vidiet dotyk Jeho ruky a Jeho nekonecnu lasku k nej, ze je Jeho milovanym dietatom ...."

bolo toho podstatne viac, co napisala. a ja som si cez to kladla otazky "kto je ta osobka? kde ma videla? kde so mnou bola?" to, co pisala, to nebolo o jednom stretnuti na skupinke VBH... to si ma tak vsimala? ako som jej mohla poskytnut tolko povzbudenia, potesenia, lasky a toho vsetkeho co mi napisala? je to skutocnost? alebo je to len hra slov? to mi na nu nesedi...

a co potom nekrestania? ti si ako vsimaju nas, krestanov? ved pre tych to musi byt zivotne divadlo....

a na co som z toho prisla? ze aj ked sa vnutorne mam nanic, tak navonok sa da potesit kopec ludi, vela ludom sa da pomoct. ano, staci jeden maly usmev a cloveka to potesi. staci pohlad laskavych oci a clovek sa citi hned aspon trochu milovany. nie je to zaujimave ako malo postaci cloveku, aby sa necitil oddeleny od ludi? Boh je ten, ktory potesuje, Boh je ten, ktory povzbudzuje, ale robi to aj cez ludi, ktori su blizko.

ked den zacina pracou

posledne dni to nie je len kolotoc, ale mam dojem, ze viac zodpovednosti. rano som dosla konecne skor do prace. skor ako zvonilo a nie spolu so zvonenim. potesila som sa. s Bohom som velmi rano nebola, ale stihla som Mu odovzdat ten den predo mnou do Jeho ruk.

zacala som ucit, den siel v pohode, kratko na to prisiel jeden cloviecik, co chcel robit testy, tak dalsia vec navyse, potom este ziaci mali salenu naladu, tak sme sa rehlili ... no proste pohoda. dalsie 4 hodiny som mala kurz, ktory bol opat uplne v pohode... az som sa cudovala ;) zatial tu tematiku trochu ovladam, takze nemam s tym az taky problem. potom som mala dve doucovania... teda az tri. zvladla som ich celkom slusne, ale... musim povedat... nebolo mi vsetko jedno... chcela som ist konecne prec zo skoly...

dosla som domov a pozriem na dvor, kociarik. jasneeeeee kristinka je u nas ;) huraaaa... ale som netusila, ze o pol hodinky bude moja az na 3 hodiny... ale bolo super. presli sme sa, pohrali sme sa, ocistili sme lavicky v meste od servitiek, zem sme ocistili od spiny .. no nie je to nadherne ;) ked som sla za kamoskou, tak nas stiahla do tesca a uz bol pomaly aj vecer.

bol to den plny pohody. takej, ze som necakala... chvile, ked mozem prezivat, ze mozem nejako posluzit, ze mozem pomoct... den usmevu a lasky. kristinka ma nimi obdarovala dostatocne. bol to aj taky maly Bozi dotyk.

este aj ziaci ma potesili... stretli ma v meste, pozerali na mna trochu zvlastne, ale pacilo sa mi, ze si nedomyslali, ale hned sa opytali, ci je to moje dietatko a ja ze nie... s usmevom odcupitali dalej a konecne som mohla prezit aj od ziakov, ze lepsie je byt priamym ako si domyslat ;) no verili by ste, ze kamos so svojimi rodicmi si mysleli, ze mam babo a to mala kristinka len 2 mesiace a ten chalan chodil na skolu, kde som v tom case pracovala?

ked tak uvazujem... vie byt krestan priamy? alebo si necha casto priestor na domyslanie si? preco si vobec krestan domysla? neviem odpovede... ale... zaujima ma to ;)

kolotoc

tak ako sa tocia klasicke kolotoce, tak sa toci aj moj zivot... kol dokola... zase som sa dostala do kolobehu prace, prace, prechadzky, prace, pomoci, prace, spanku a sem-tam ucenie... je to take nezazivne a nevidim v tom vobec zmysel... peniaze su, ale tie nie su vsetko... ved vsetko mame v Kristu! nezda sa ti to niekedy ako fraza?

no vraj by to tak nemalo byt, ale mne sa to tak teraz zda. zijem z vedomia, ze Boh je dobry, ze On je blizko mna... snazim sa uverit tomu, ze dojem, co mam, je len klam a ze pravdu musim hladat u Pana Boha...

mam pred sebou 2 mesiace kurzov a popri tom rozmyslania o svojej buducnosti. mam zmenit o5 pracu? alebo ta ponuka, co som dostala nie od Pana? ako to ja rozlisim? no neviem, davam to Bohu... uz tolko podivnych, zvlastnych, ba priam zazracnych veci sa stalo, ze neviem ako sa k tomu postavit... Boze, je v tom tvoj prst, tvoja ruka, tvoja vola? alebo sa mi to vsetko len zda?

hladam krasu Bozieho stvorenia

ked tak premyslam nad tym, co robim rada posledne dni, tak musim skonstatovat, ze velmi rada fotim prirodu :) teraz mi sice moj bracek vzal fotak, ale tesim sa, ked ho uz nebude potrebovat a ja sa opat rozbehnem na fotenie prirody :)

teraz som behala len po zahrade a vsetky fotky su vlastne z nej. kvietky, zakvitnute stromy a sem-tam i nejaka ta vcielka sa nasla :) stihla som vsak sfotit len jedinu, tuto, ktora sedi na rozkvitajucej ribezli :) ani neviem povedat, ci sa mi viac paci ten kvietok alebo ta vcielka. tento zaber je vsak uplne nadherny. ja sa v nom vyzivam... sosacik nadherne vidno, ... rozmyslala som nad tym, ze preco ma pohlad na tento obrazok uplne nadchyna. vidim v nom jednotu. keby nie opelenia, z ribezli nic nebude a je to podobne aj s nasim zivotom. pokial sa nedame opelit samotnym Bohom, nase usilie bude uplne zbytocne.

som v case, ked sa snazim urobit vsetko sama. vlastne... kedy ten cas nie je? malokedy sa dokazem odovzdat Bohu natolko, ze viem, ze teraz nechavam konat Jeho. niekedy mam dojem, akoby Boh nestacil na to, co prezivam. ano, ano... hlupost, viem... mam odstranit take myslienky... niekedy sa vsak nechavam oklamat diablom a sklznem do casu slz a utapania sa vo vlastnej neschopnosti pohnut sa dalej... a teraz som kde? presne v tomto bode. odmietam pomoc od Boha, hoci viem, ze svojou chutou a schopnostou to nedokazem nijako urobit. jednoducho MUSIM nechat konat Boha... On mi zjavuje svoju krasu a ja ju jednoducho odmietam. ponuka mi svoju jemnu blizkost a ja zostavam stat na mieste... preco tu krasu Jeho blizkosti odmietam? uverila som klamstvu... teraz je len na mne, ci sa necham premenit obnovenim mysle alebo sa budem hrabat sama v sebe.